Kamufláž

„No len sa nevzpieraj, hneď tam budeme,“ neznámy hlas k nemu prehováral.
„Si ty ale krásna, statná ovečka,“ čiesi ruky ho pohladili a pridržali, keď sa pokúsil protestovať.
„Mrška jedna, ešteže sme ti zviazali nohy, vyzerá to, že máš sily za troch.“
„Vrŕŕŕŕŕŕŕŕŕ,“ to bolo všetko, čo z neho v tej chvíli vyšlo. To, a ešte zopár bobkov, ale v tom momente si to neuvedomoval.Naozaj sa bál.
„Pri všetkých rohatých, sľubujem, že už sa nikdy neprezlečiem do ovčieho rúcha,“ zaprisahával sa ako sa blížili k bitúnku.
„Asi to nebol jeden z mojich najlepších nápadov,“hútal, keď uvidel bielu budovu.