Prebral sa už tisíci a zároveň prvý krát. Na studenej kamennej doske v miestnosti plnej márničného pachu.
„Nazdar šéfe,“ povedala levitujúca lebka.
„Kto si?“ spýtal sa jej.
„A kto si ty?“
Nespomínal si.
„Neviem.“
„No tak to by si nemal toľko chľastať! Ja som Morte. Máš pekné jazvy. A tie tetovania na chrbte, niekto si z teba spravil zápisník.“
„Čo hovoria?“ opýtal sa, plný nádeje.
Lebka prečítala: „Potrebuješ si spomenúť. Máš pri sebe denník, niečo ti objasní. Nájdi Pharoda, vysvetlí zvyšok, ak ešte žije.“
Denník pri sebe nenašiel.
Bolo tam však vytetované ešte niečo, čo lebka neprečítala.
NIKDY NEVER LEBKE.
