V tráve

Uprostred pastviny stálo majestátne lesknúce sa brnenie. Resemboolské deti naň rozjarene ukazovali prstom.
Obyvateľ brnenia si obzeral vlastnú ruku. Po chvíli unavene zvesil hlavu a zahľadel sa do trávy.
Tráva. Možno si iba pamätám aké to je stáť v tráve.
Je zelená. Je vlhká. Uvedomujem si to. Budem cítiť až mi začnú hrdzavieť navlhnuté chodidlá? A hovorí sa tomu chodidlá?
Môžem sa ešte považovať za živého, keď si viem dať vlastnú hlavu pod pazuchu? Je to zábava, ľudí to vystraší.
Ja som ale neumrel.
Chcel by som sa vidieť v zrkadle. Tak, ako ma stále vidí Ed. Ešte aspoň raz.