Denné svetlo

Inšpektor, ktorý nás vyzdvihol na stanici sa predstavil menom Beckett. Nikdy predtým nás nestretol, a podľa vervy s akou Watsonovi stisol ruku vyrastal na článkoch o našich – bezostyšne prifarbených – dobrodružstvách.
Prípad nám bez otáľania predostrel cestou k miestu činu.
Sotva som zazrel priečelie budovy, pochopil som, prečo sú úrady bezradné. „Ach. Očividné. Jedinou stopou, čo máte, je falošné meno.“
„Prečo falošné?“ opýtal sa Watson s typickou okúzľujúcou naivitou.
Vymenil som si pohľad s Inšpektorom Beckettom. „Stretávajú sa tam ľudia určitých… zameraní.“
„Zameraní?“ zmätene zopakoval môj doktor.
„Záujmov. Predispozícií.“ Dobre som poznal temné podbrušie Londýna. „Takých, ktoré neznesú vystavenie dennému svetlu.“