Voda sa zobúdza

„Musíte už odísť!“ v každej bunke môjho tela sa vzniesli vlny prílivu pri príkaze, ktorý nezniesol odpor. Odchádzajúca mníška fľochla pohľadom smerom ku mne. Biele pierko mala stále v rukách.
Ošetrovateľ ku mne pristúpil, aby viac utiahol pás, ktorý mi obopínal hruď.
Zašepkal mi:„Milujem, keď si spútaná. Ale predstavoval by som si to inak.“
„Čo tu...ako si sa...“
„Príliš dlho boli tvoje vody tiché,“ stále šepkajúc ma jemne uhryzol na ušnom lalôčiku, „nechci vedieť, čo by som s tebou teraz spravil.“
Všetka voda sa vo mne trieštila ako vodopád. Ako pred rokmi. Keď sa nám oči prvýkrát stretli.