Občas zo mňa lezú podivnosti. Ospravedlňujem sa za kostrbatosť.
Sťa by potme, pomaličky a potichúčky Morena sa v diaľavy vytráca. Ja, malá - maličká, chúlim sa v perinách, páperie mi hladí dušu. Len za oknom inovať a ľad na rozlúčku pre potechu kvety maľujú. Muškáty, ako pery červené, s ľadovými kvetmi ladia. Kiežby mi, sťa tie muškáty, aj ľúbosť pod perinou kvitla. Prikvitne veru ona sem - tam. No ni nežný dotyk ruky toľko nezahreje, keď iba zo dva razy do nedele domov zavíta. Strach zviera mi vnútro a zvera pradúc v lone pazúrikmi zaháňa moje chmúry. Akože sa mám tmy sama nebáť? Veď ty si môj kúsok neba na zemi.
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit
A už je to v oblíbených
Aries
Takhle krásnou poetickou slovenštinu jsem už neviděla, ani nepamatuju
Vskutku neuvěřitelně poetické
Lee
Vskutku neuvěřitelně poetické. Krása.
To je teda krásné.
Danae
Áah! (potěšně) Moc pěkné.
Aplír
Áah! (potěšně)
Moc pěkné.