Originálne

„Minka, upokoj sa!“ skríkla Grizelda vari piatykrát, keď sa mačke pokúšala nasadiť nový obojok. Tá sa však urputne bránila; chvíľu sebou prudko hádzala, chvíľu sa oháňala labkami.
„Anna, poraď mi!“ pozrela na kamarátku, ktorá oproti nej popíjala čaj.
„Nuž... Možno sa jej nepáči.“
„Je tam pravé zlato!“ namietla Grizelda. „Nie ako tá lacná rároha od môjho nebohého bračeka... Hej!“
Odrazu sa jej mačka vyšmykla. Len čo bola na zemi, ladne docupitala k pelechu, kde ležal starý kožený obojok. Stočila sa do klbka a nežne si oň oprela hlavu.
„Myslím,“ pousmiala sa Anna, „že toto je pre ňu cennejšie než zlato.“

Grófka hľadela na pariacu sa tekutinu s nedôverou. „To je ono?“
„Áno, drahá.“ Gróf jej s úsmevom podal pohár. „Čokoláda. Nápoj z Nového sveta.“
Neisto ju prijala. Privrela oči a zhlboka sa napila. Skrivila pery, ale vzápätí sa uvoľnila. Úškrn na jej tvári okamžite upútal manželovu pozornosť.
„Drahá?“ S podozrením privoňal k druhému poháru. „Toto?!“
Zavolal vrchného kuchára. Keď pribehol, gróf mu strčil pohár do ruky. „Ochutnaj.“
Kuchár sa napil... a vyprskol.
„Vidíš?“ povedal gróf. „Malo to nami zatriasť, nie nás opiť! Keď varíš, aspoň nepi. Miešať čokoládu s pálenkou... Komu by to chutilo?“
Manželkin veselý smiech mu bol odpoveďou.

Kokpit sa otrasie; spŕška nadávok spoza stien simulátora sa mieša s poplašným blikaním na riadiacej konzole. No tak, to predsa dokážem! Tretíkrát už musím prejsť! Zhlboka sa nadýchnem, schytím kormidlo a s nemým výkrikom sa dávam do akcie. Alarm razom tíchne, svetlá blednú. Obraz na monitore sa vyrovnáva. Cítim, ako zo mňa padá balvan vo veľkosti Tatier. Pokojne doteperím raketoplán na pristávaciu dráhu a opúšťam simulátor.
„Takto sa do vesmíru nedostaneš,“ začujem inštruktora. „Vravel som...“
„Verte mi! Nepotrebujem dozor. Dokážem pilotovať aj sama!“
„To ťa potom čaká ešte dlhá cesta. Nabudúce?“
Zamračím sa. Fajn... ale štvrtý pokus už naisto dám!

„...a po rokoch hľadania som ho našiel.“ Po starcových slovách námestie stíchlo. Ani kráľovský pár sa nezmohol na slovo, keď zo stanu vyliezlo dvojmetrové chlpaté monštrum.
„Len pokoj,“ povedal starec a kývol na stráže. „Priveďte väzňa.“
Odsúdenca tam vsotili bez jedinej zbrane. Chlpatý obor ihneď zaútočil. Muž sa metal, kričal, pokúšal utiecť, ale zostala z neho len mŕtvola so zlomeným väzom.
Dav zajasal.
Starec si zložil klobúk. „Chcete prídavok?“

---

Chlpatý kostým skĺzol do trávy.
„Bolo v ňom teplo,“ riekol mohutný silák, keď začal kopať.
„Ale vyšlo to.“ Starec mu podal niekoľko mincí. „Dobrá práca, synček.“
„Oci? Môžem byť nebudúce pirát?“