Dragon Age

„Myslíš, že tohle je konec světa?“ Harry se zeptal Hermiony.
Obloha byla temná, osvětlena jen zelenými záblesky. Slyšel řvát netvory a nad hlavou jim létali draci.
Místo ní odpověděl Dorian: „S Inkvizitorkou jsme měli takové konce každý den. Bylo mi řečeno, že jsi… z podobného soudku. Jakže se jmenovalo to roztomilé odhazovací kouzlo?“
Mlčel.
Věděl, že se nemohou porovnávat s magií Thedasu.
Hermiona pevně sevřela meč: „Porazili jsme Voldemorta, Harry, přežijeme i tohle. Dokud jsme spolu.“
Ron se pokusil usmát, Cassandra s Varricem se tvářili naopak znechuceně.

Ale všichni byli jeho družina.

Harry stiskl Bezovou hůlku a pořádně se nadechl.

"Ak odídete, všetkých vás dám popraviť!" vrčal ich trpasličí princ. "Zostaňte a odvaľte ten balvan! Nebudem tu ani o minútu dlhšie!"
"Vaša výsosť, prilákame tým Zplodencov. Musíme nájsť iný vstup do chodby, kde vás zavalilo." trpezlivo vysvetľoval veliteľ záchrannej čaty.
"Ale ja vám to prikazujem!"
"Výsosť!" zahrmel veliteľ. Už toho mal dosť. Tretí deň kvôli nemu prehľadávali Hlboké cesty, bojovali so Zplodencami a prevracali každý kameň, pod ktorým mohol byť.
"Vyhrážky na nás neplatia. Každý z nás je už k smrti odsúdený. A rozkazy musia počúvať len živí!"
Nakoniec ho von dostali, po svojom.
Légia mŕtvych, vždy verná svojmu kráľovi.

Oči mu potemneli. Slnko pohltila hmla a dym. Medzi stromami sa začali zjavovať siluety. Potom sa rozbehli, útočili. Ako to plánoval.
"Lukostrelci!"
Na jeho pokyn sa zdvihlo k oblohe mračno šípov. Ich planúce hroty vyzerali ako spŕška žeravých uhlíkov. Horda sa preriedila, a to potreboval.
"Vypusťte psy!"
Bojachtivé baranidlá sa slepé k nebezpečenstvu vyrútili do radov nepriateľov. A...
"Za Ferelden!"
Konečne. Konečne bitka, v ktorej získa slávu.
Kútikom oka si všimol, že oheň vo veži bol založený.
Kde je Loghain? Zbesilo sa obzrel.
Nepríde. Uvedomil si to, keď naňho prskali krvavé sliny zo zlobrích zubov.
Proti zrade ho oceľ neochránila.

"Můžeš mi vysvětlit, proč na sebe navlíkáme tyhle hadry?" hudroval Varric balancující na jedné noze a snažící se trefit do nohavic tepláků.
"Mysli na to jako na mimikry, Varricu."
"V tomhle budeme nenápadný asi jako druffalo v kozí ohradě."
Hawke se usmála a natáhla si legíny, které jí tak těsně obepnuly nohy a hýždě, až se Fenris při pohledu na ni neubránil uznalému hvízdnutí.
Varric mezitím dál statečně zápasil s tepláky, jež nebyly zrovna v trpasličí velikosti. "Au!" postěžoval si nahlas, když se guma přetrhla a švihla ho do nosu. "A kam, že se to vlastně chystáme?"
"Do veřejné noclehárny."

Na brehu sa zhromaždili zvedaví pozorovatelia, rekrúti, ktorí možno nikd nevideli súboj mágov, km sa nimi nehemžilo ich územie, ich polia a usadlosti.
Trevelyan si bytostne uvedomoval ich uprené pohľady, vpíjali do seba predchádzajúce ukážky moci, ich stratégií a taktík, s nie priateľskými úmyslami. No museli sa vedieť brániť, seba a svoje rodiny.
"Nepremýšľaj toľko," donieslo sa k nemu od súpera, uškrnutého Tevintera. I on sa pousmial.
Vrhol po ňom ohnivú guľu, čo bolo v Kruhu zaužívané. Dorian, samozrejme, to nevedel. Odvetil svojsky, navôkol vzbĺkla stena plameňov.
"Radšej mysli na odmenu, ktorá bude patriť víťazovi," nadhodil.
Ľad sa zase zablysol.

On, Dorian, Solas, Vivienne sa zhromaždili na zamrznutom jazere, ba aj Morrigan ich poctila tým, že sa so synom ukázala.
"Pravidlá sú prosté a viete ich," hovoril, keď vykročil pred nich a upútal ich pozornosť. "Začneme so štítmi."
Pokynul Vivienne a Solasovi, ktorí odstúpili a obozretne sa premeriavali. Obaja mali so štítmi skúsenosti, a chceli predviesť, čo vedia.
Trevelyan bol spokojný. Prešli rôznymi odvetviami mágie, keď sa ocitol tvárou v tvár Dorianovi, hoci ho nevyzval. Obzrel sa na ostatných, a zase na mága.
"A začneme so súbojmi," nadhodil.
Ľad pod ich nohami sa rozžiaril odbleskami mágie, keď vrhli svoje kúzla.

Tváre navôkol boli zamyslené, keď sa zhromaždili.
"... naše obav vyplývajú zo skutočnosti, že vaša ustanovizeň sa stáva mocnejšou, no nepodriaďuje sa právoplatným panovníkom krajín, to je anarchia..."
Trevelyan načúval Cullenovi, ktorý prepožičal svoj hlas rukopisu, no počul Dorianovho otca. V jeho myšlienkach prehovoril hlasom, akým hovorieval aj v Dorianových, a prepožičal zase hlas Trevelyanovmu svedomiu.
"Vymyká sa to zákonom prírody, taká ohavnosť, čo si o sebe myslíš?! Hanba! Pošpinenie... !"
No nieln on počul rôzne významy listiny.
"Si prostá mlátička, Cassandra... "
"Lyrium patrí k templárovi."
"Vrahyňa v Chantry?"
"Patríš do Kruhu."
"Do Odluky!"
"Úniku!"
"Žena a v takej pozícii?"
"Tupý netvor..."

Vedel, že má prušvih, keď k nemu Leliana vyslala poslíčka s tým, že má nakopnúť svoj ctihodný zadok k jej stanu.
Tvárou v tvár tej, ktorá mala pod palcom špiónov vedel, že ten prušvih musí byť hodný ich pozornosti.
Leliane sa blýskalo v očiach, keď mu hodila zvitok, ktorý priniesol havraniar.
"Takže tvoj otec o nás vie," nadhodil Trevelyan.
"Znieš... nevzrušene."
"Nuž, musel sa to dozvedieť tak či onak."
"Ale on sa vyhráža... "
"Uvidíme, čo tie naše hlavičk na porade vymyslia."
Keď mága volali povinnosti, Trevelyan vyskočil na nohy a letel za ambasádorkou.
"Josephine, zvolaj ostatných. Bude vojna. S TEVINTEROM."

A pak jim vzali sny. Zmizely radostné sny plné vzpomínek a lásky. Zmizely ale také noční můry plné démonů, strachu a bolesti. Někteří z nich by možná kvůli tomu mohli cítit úlevu.
Ale necítili nic, naprosto nic.
Jenom mozky v obalu z masa, nazývali je. Bez úsměvů, bez pocitů, bez pláče.
Mechanicky vykonávali, co měli zadáno. Neměli morální zábrany, necítili lítost ani bolest.
Lidé vždy říkali - radši mě zabijte, než abych se stal jedním z nich. Proces je přece nezvratitelný, jakmile dostaneš slunce na čelo, tvá duše je mrtvá.
Lhali nám i jim. Nic není ztraceno.
Můžeš být zase člověkem...

Na ramene zacítil ruku, ktorá ho do reality vrátil z predstáv tak temných, a predsa, tak lákavých.
"Ďakujem," kývol smerom k elfovi, vyskočiac na rovné nohy a uhýbajúc pohľadom pred bystrým zrakom Solasovým. Vykročil z jeho chalupy, zamyslene si prezerajúc plášť, ktorý mu prehodil cez plecia.
Solas bol elf, ale najmä mág. Dorian sa uškrnul pri pomyslení na to, že keď kedsi stvárňoval rolu poslušného synáčika, mal takých na povel, otrokov i ostatných mágov.
A on, on sa ocitol v službách takpovediac nepriateľského ľudu, nepriateľskej krajiny. Bolo však zaujímavé, že tak si našiel priateľov, ktorých vo svojej výsostnej pozícii nepoznal.