Výborný spoločník
„Pane, vy ich hľadáte, však? Tie horcruxy,“ Harry sa zadíval na profesora Dumbledora. „Preto toľko cestujete.“
„Správne, Harry,“ prikývol Dumbledore. „Pátram a chodím po miestach, ktoré boli Voldemortovi blízke.“
„A... máte nejakú stopu?“
„Stôp je viac...“
„A nemohol by som vám pri tom pátraní pomôcť?“
„Zatiaľ nie, Harry. Tvoj čas príde.“
Harry si pomyslel, že vyzerá staršie a vyčerpanejšie, než kedykoľvek predtým. Musí to byť náročné a on už nie je najmladší. Rád by mu pomohol. Nejako. Hocako.
„Nie je potrebné, Harry,“ usmial sa Dumbledore. Veľmi dobre v Harrym čítal. Vedel, na čo myslí. „Mám výborného spoločníka na cestách... Siestu.“