Stredoslováci

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že sem niekto od dediny mieri. A žena to je. A čo ty tu chceš, dievka moja, omrzelo ťa voľačo?
- Dobrý deň. Ja sa volám Nina Halušková a hľadám prácu. Váš predseda ma poslal za vami.
- A dievka moja, to akože by si sa o ovce sa starala, dojila ich, žinčicu varila, oštiepky údila…
- Veruže to.
- Jáj, ale by vôbec nešlo. Keby si tu pracovať začala, predseda by si na to zvykol a potom by to aj od nás začal vyžadovať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nezabudol, že nás na dnes predseda do dediny na schôdzu pozval.
- Starý môj, načisto mi to z hlavy vypadlo. A prečo nás tam chce?
- Že vraj sa s nami o hospodárení a vyhliadkach na ďalší rok chce pozhovárať.
- To kvôli takej kreposti do dediny musíme? Veď to aj tu mohol prísť. A tuto moja valaška by mu ukázala pádne argumenty.
- Nechaj valašku, Pištík. Predseda ti má teraz dobrú náladu, dotácie dostal. Zdá sa, že nám aj nové ovce kúpi.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel sliepkam zrno nasypať, keď nám ich predseda kúpil.
- Už som nasypal. Ale povedz, čo ho to napadlo, nám sem na salaši kurín postaviť.
- Možno si myslel, že sa nám so sliepkami bude viacej dariť. Dojiť to nemusíš, strihať to netreba, len vajíčka zbieraš.
- Hej, ale kŕmiť to treba. To ovce si samy trávu nájdu.
- Veru pravdu máš. Ale neboj, presvedčime predsedu, nech nám sem Anču pošle, aby ich kŕmila. Všetci budú spokojní. Sliepky, my a hádam aj Anča.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či mi zasa rovnako odpovieš, keď sa ťa na to už možno aj tridsať rokov pýtam. Aj na týchto stránkach viac ako dvesto razy.
- Starý môj, ja som si už na to zvykol. Nemôžeme to predsa meniť.
- Prečo by sme nemohli, Pištík? Veď tých štrnásť slov v dvoch vetách tu byť nemusí. Päť razy už nebolo.
- Veruže nebolo. Ale aj tak to radšej necháme na dobu, keď tu už nebudeš a nahradí ťa ten krepý Američan, čo to tu celé zreštituuje.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si za Ančou nešiel.
- Anču mi ty ani nespomínaj. Už tretí týždeň na všetkých vrčí.
- Pištík môj, náš predseda tiež. Ba aj Malý Dodo. Čože sa im všetkým prihodilo?
- Veruže som to po dedine zisťoval. Až pán farár mi prezradil, že do dediny dávno nikto kávu nepriviezol.
- A chlapom v dedine to nevadí? Alebo krčmárovi? Veď oni každé ráno od neho kávu pýtali pred robotou.
- Veruže nevadí. Teraz miesto kávy aj ráno pijú slivovicu a do roboty už nikto nechodí.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No, a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do dediny nepôjdeš, veď si tam už dobrého pol roka nebol. Furt si len v kolibe zavretý. Ani ovce by ťa už nespoznali, keby sme dajaké mali. A to od vtedy, čo ti Anča tú vec kúpila. Čo to vlastne bolo?
- Starý môj, na knihy to je. Akurát to raz za čas nabiť musíš.
- Pištík, aké knihy tam máš?
- Predsa to, čo mi tam Anča nahrala. A tá tam nahrala celú svoju červenú knižnicu. Na tri roky mám čo robiť.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do dediny nepôjdeme, keď ti tam má predseda ten svoj predvolebný míting.
- Veruže by sme mohli. Na mítingoch predseda furt guláš varil, aspoň by sme sa najedli.
- Pištík môj, to bývalo, kým sme ovce mali. Veď vieš, že si pred každým mítingom prišiel jednu vypýtať. Ale keď nám žiadne nové nekúpil, tak guláš nemá.
- Jarík, na kandidátku ktorej strany sa náš predseda nakoniec nechal napísať? 
- Akože na ktorú? Predsa na všetky. Hádam si nemyslíš, že by riskoval, že ho nezvolia.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, si sa zas s Ančou do stodoly neschoval.
- Jarík môj, Anča sa ti načisto zbláznila. Tak hovorila, že už so mnou nebude do šatní kultúrneho domu na naše stretnutia chodiť, nieto ešte do stodoly. Že chce na plesy. A do opery. Že si mám oblek kúpiť. A ešte také krepie reči mala, že sa budem musieť minimálne dvakrát týždenne umývať.
- Jáj, Pištík, to určite v Bratislave pochytila. Ja som vedel, že to nedopadne dobre, keď ju tam predseda na školenie posielal.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do dediny nezájdeme. Malý Dodo hovoril, že nám musí nový šport ukázať. V televízore ho videl.
- To sa mu chce na staré kolena so športovaním začínať? A aký šport vlastne?
- To ti práve neviem. Včera si totiž od Anče žehličku a dosku na žehlenie vypýtal. A od predsedu košeľu. Tak možno žehliť bude.
- A to ako žehliť bude? To má byť šport?
- Neviem, Pištík, ale sranda určite bude. On si totiž ešte od pána farára kľúče od kostolnej veže vypýtal.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole u predsedu. Veľký dojem si naňho urobil, keď tu kontrolu bola.
- Starý môj, trochu som mu pomohol, to je pravda. Možno nám za to aj nové ovce kúpi. Ale takú kontrolu by si tiež zvládol.
- No, Pištík, neviem, či by som ich vedel presvedčiť, že ťa predseda v dobrej viere na cestu okolo sveta ovce hľadať poslal.
- A pritom im stačilo dať napiť len pár pollitrákov slivovice a hneď uverili, že nám ovce do teplých krajín uleteli.