Moje články

Džob od čarodejky vyzeral podozrivo už úplne od začiatku.

Sprvu to vyzeralo jednoducho. Mali sme získať, akokoľvek.. hrnček. 

Od bývalého manžela.

Ktorý je čarodej.

No poteš...

Ale džob je raz džob. Pripravili sme plány. Zmapovali bezpečnostné opatrenia. Nakoniec sme sa tam jednoducho vlámali, spustili asi všetky pasce, vyviazli s niekoľkými hodne hlbokými ranami a víťazoslávne sme odovzdali dotyčný artefakt.

Ale nedalo nám to. Čo môže byť na jednom ošarpanom hrnčeku...

Odpoveď sme dostali čoskoro. Pred jej dom dorazil čarodej a mlel o tom, že ON o hlade nebude.

Ani jeden nevedel uvariť ani párky.

A on to bol hrnček samovar.

"S veľkou silou prichádza veľká zodpovednosť", vravel strýko. Našťastie nemal múdra k výsadám, ktoré schopnosti prinášajú... pomyslel si spokojne Peter Parker, schovávajúc sa pred tetou May na strope.

Brucovmu predsavzatiu ovládať svoj hnev sa stali osudné uhorky. Ktorý blbec ich zaváral tak dokonale, že jeden vedec nemôže... Ak nepovolia ani teraz, tak SA FAKT NAŠTVEM....

Loki so svojimi pokušeniami zásadne nebojoval. Bol stvorený k tomu, aby ich vykonal. A teraz ho napadlo, čo sa asi stane, keď zoznámi Jarvisa s ChatGPT...

Kapitán Amerika sa vážne snažil! Ale Romanovová doniesla z rodiska Aljonky.. do hája s dietou.. dá si brušáky naviac..

Naša tanečná show vám vyrazí dych! No dobre, ale je to ďaleko, drahé a nemám s kým...

Jedinečná výstava Tutanchámonova! Dosiaľ nevidené artefakty! To už berú z nejakej výrobnej linky, nie?

Zistite, či uniknete z hrôzostrašnej miestnosti v časovom limite! No to ani nemusím skúšať, unikám z práce neúspešne každý deň.

Zažite na vlastnej koži pád z lietadla! Čože? Prečo by to niekto..? 

zistiť viac...

Aha, v tom je veterný tunel. Jak vo veternom tuneli... 

zistiť viac... 

Aha, je to simulácia padáka.. Kde majú to lietadlo..?

zistiť viac...

Pomocou virtuálnej reality...

Husté! Kto so mnou ide?

SI SA ÚPLNE ZBLÁZNILA!!!

Kilián tak trochu stratil reč.

"Jak to myslíš?"

Tomáš si nervózne prehrabol vlasy. 

"Bol som práve v strede cintorína, keď som sa obhliadol. Mraky sa na chvíľu rozostúpili a vo svite mesiaca som jasne videl... ten tieň sa zdvíhal z jej hrobu, prisahám!"

Kiliánova myseľ pracovala na plné obrátky. Fakt nutne potreboval iného kandidáta než ducha, aby sa prestali širiť tie reči. Počkať..

"Tomáš, napadlo ti, že to nemusel byť duch?"

"Jak to myslíte?"

"No ak si na cintoríne mohol byť ty, tak určite aj niekto iný. Poď, pôjdeme sa pozrieť, či tomu prízraku nedokážeme dať iné meno." usmial sa.

Kiliána zachránil zázrak. Konkrétne teda slepice, ale nehodlal sa sťažovať. Hneď po ich rozrušenom kotkodákaní sa totiž ozval Tomášov hlas. Pravda, nehovoril práve spisovne..

"Á, on je v kurníku." zahlaholil Kilián šťastne. "Tak ja sa za ním hneď stavím." Ráznym krokom vzdialil doterným otázkam, na ktoré nechcel odpovedať. Vedel presne, ako sa Tomáš ocitol o polnoci na cintoríne a rozhodne to nehodlal zavesiť na nos jeho mame...

"Tomáš." Sykol na neho hneď, ako ho uvidel. "Keby som vedel, že budeš roztrubovať také nezmysly o Helginom duchovi..."

"Otče." prerušil ho Tomáš nešťastne. "Videl som postavu, ako sa zdvíha z jej hrobu..."

Táto scéna tu je.. načo? Dej to nikam neposúva.. možno predstavenie charakteru? Trochu nudné...

Dalo by sa to škrtnúť toto... a toto... a toto...

Áno, teraz je to úderné.. akurát furt netuším, k čomu je to potreba...

Snáď sa to niekde využije neskôr.

....

A toto tu robí čo? Jako sex, chápem. Ale za tridsať stránok majú zachrániť svet, osem ubehlo a na tri si odskočili do ...ehm.. iného žánru. Snáď je to kvôli tomu znamienku na rameni...

...

Aha, teraz ten odstavec s charakterom dáva zmysel.. dobré, dobré...

Záver. Najťažšia časť... koruna príbehu!! Teším!

...

...

Do hája. To už nezachráni ani znamienko...

Výsledky dotazníku na téma bytosti, ktoré vás v poslednej dobe vydesili.

• hladová manželka
• užívateľ skúmajúci červené tlačítko 
• sekretárka s informáciou, že došlo kafe
• muž, ktorý neautorizoval upratovacie manévre
• žena s mapou. Navigovala.
• zákazník, nemaje tucha, čo chce, potrebuje a môže zaplatiť
• žartujúci administrátor
• babička s naberačkou a príliš hlbokým tanierom
• mlčiaca pani doktorka neustále pridávajúca závažia na váhu pri preventívnej prehliadke
• svokra s názorom 
• muž ponúkajúci pomoc pri varení

S ľudstvom to ide z kopca.. Nikto nenapísal nadprirodzenú bytosť!

To sa Kraken zase rozčúli. 

Zožerie nejaké bojové lode..

A bude mu celé leto blbo od žalúdku... 

Jej to bude rok...

Svetlo sviečky pomaly dohasínalo. Muž, zhrbený nad knihou, si toho všimol až keď plamienok výstražne zasyčal začal poblikávať. Odložil knihu, premäl si stuhnutú šiju a nechal znavené oči, aby si odpočinuli.

Sviečka zhasla. Cítil to podľa pachu, ktorý začal byť výraznejší. Mal by otvoriť okno a vpustiť trochu sviežeho nočného vzduchu..

Ešte chvíľu. Malú chvíľu, kým sa písmená pod jeho viečkami rozplynú do ticha, alebo začnú dávať konečne zmysel.

V mysli otáčal stránkami, vybavoval si, čo na nich bolo napísané a nechal mozog, aby si vybavil spojitosti.

Zamýšľal sa večnosť, alebo možno minútu, keď prudko otvoril oči a zatajil dych...

Rozdiely života v Británii? Napríklad...

Keď si chceš dať kafe, rozhodne nepovedz "Dobrý deň, poprosím kafe". To by ťa mali za riadneho burana...

Treba tomu pridať trochu omáčky. Napríklad. "Ak by som mohol poprosiť, povedali by ste mi, jaká káva tu tak nádherne vonia? Až som na ňu dostala chuť."

Potom môžeš príbeh plynulo rozvinúť na základe toho, či chceš, alebo nechceš mlieko....

Šoférovanie. Oni tam nemajú normálne križovatky. Oni tam dojdú a potom si kynú, "Och nie, pane, vy choďte prvý.." Džentlasi, fakt..

A pozor na hovory o počasí! Ak práve nevieš pomenovať mrak, z ktorého prší... nu.. cudzinec..

Krásna ľadová plocha sa trblice v svetle zimného slnka. Po chvíli napätého ticha sa ozve vžžžum. A skandovanie striedané so zatajeným dychom. 

Prejde cieľovú čiaru? Alebo zastane príliš blízko? Možno je plocha poškrabaná a tak trenie.. Niektoré ženy nie sú práve známe tým, že by sa pri žehlení ktovie ako dôkladne vyhýbali gombíkom ... Páni nie sú známi vôbec.

Pretože predmet, o ktorom hovoríme, je žehlička. A šinie si to ľadom, jak jej to len jej aerodynamický tvar dovolí. Vyhráva totiž ten, kto toho "vyžehlí" čo najviac.

Žehling. Šport, v ktorom muži i žeby držia žehličku a ešte ich to baví.

Dobrý úmysel mal vždy tendenciu napáchať nejakú paseku. Nikto to nevedel lepšie než Kilián. Dobré úmysly stretával bežne. Našťastie chodník dláždený onou pochybnou ľudskou aktivitou viedol aj okolo jeho kostola, a tak ste nemuseli nutne skončiť v pekelnom kruhu sklamaní, trpkosti a bezmocnosti.

Horšie bolo, keď chcel konať v dobrej viere sám. Odstup, ktorý pomáhal vidieť veci jasne, tam jednoducho nebol. 

A jeho vnútorný hlas mu nedal pokoja.

Po obede zaklopal, trochu neistý, ale rozhodnutý, na dvere domu, kde býval Tomáš.

Otvorila jeho matka.

"Mohol by som hovoriť s Tomášom?"

Oči sa jej zvedavo rozšírili.

No nazdar.

Už to začína...

Režisér zatajil dych. Jedna z prvých akčných scén zblízka. Kaskadér teda nepripadal v úvahu, za to zranenia teda určite... 

Ale Bruce bol profesionál, a choreografiu vymyslel sám, tak snáď...

Na chvíľku zaľutoval, že si vybral tak zapálených hercov. Každá rana vyzerala tak ozajstne, že mal chuť to prerušiť, zavolať doktora, nosítka a poisťovňu. 

Dve minúty desu, kým scéna dospela k záveru a mohol s úľavou zakričať "STOP".

Herci boli v poriadku. Dosť spotení, ale živí a nezranení. Scéna dokonalá. Záber..

Do kelu.

"Ehm, Bruce? Máme tu taký drobný technický problém. Naše kamery.. si na ne moc rýchly. Mohol by si..?"

Jednej noci Vysoké bralo zachvátil obrovský požiar, ktorý nešiel uhasiť. Keď oheň konečne utíchol, Torquista nikde nebolo.

Jedni verili, že sa stratil kontrolu nad ohňom, a ten ho nakoniec spálil na prach.

Druhí si mysleli, že sa upísal diablu, a ten si ho nakoniec odvliekol.

Alebo možno proste zošalel a vzal so sebou celé Bralo...

Alebo, dúfala malá skupinka ľudí, ušiel. Telo sa predsa nikdy nenašlo. Prečo by jeho príbeh nemohol mať šťastný koniec?

Možno sa jedného dňa niekde objaví ďalší striebristý kameň skrývajúci plamienok, čo nepáli.. jeho najväčší vynález.

Aspoň tak sa to bude po stáročia šeptať medzi ľudmi.

Tu to niekde..

Píp.

No veď vravím. Musí to byť niekde tu. Pramene hovoria..

Píííp.

No jasné. V kronike je zapísané, že slnko svietilo nepriateľom do tváre a preto slavne zvíťazili. To bolo ráno. Takže na západ od zrúcaniny, ktorá kedysi bývala pevnosť...

Píp píp pííííííp.

Niečo tu určite je! 

"Niečo hľadáte, pane?"

Sakra, policajti?!

"Ja, ehm.. kľúče som tu niekde..."

"Odhadom tak v stredoveku, že?"

Neznášam policajtov so zmyslom pre humor.

"Nejaký problém?"

Najlepšia obrana je útok.

"Áno. Pípate si tu na archeologickom úseku, takže ak tie kľúče nenájdete to polhodiny, poprosím občiansky preukaz."

Píííííííííp!

Teraz! Technika jedna zradná!!

Vysoké Bralo nemalo svoje meno len tak bezdôvodne. Bolo to najvyššie položené miesto široko ďaleko.

A s minimálnym nárokom na stráže. Dole sa dalo ísť buď kľukatou cestičkou alebo voľným pádom.

Torquist by sa nesťažoval. Vysoké Bralo bolo sebestačné, dych berúce, a netrpel ani nedostatkom svojich milovaných kníh. Chýbalo mu jediné. Možnosť si vybrať.

Po večeroch sedával na okraji priepasti, ktorú Bralo vytvorilo a sníval o krídlach, ktoré by ho odtiaľ dostali preč.

Aj keď... zadíval sa so zatajeným dychom, ako teplý vzduch nadnáša papierový lampión.

Možno stačí, keď sa udrží vo vzduchu. 

Pomocou ohňa.

A on bol pánom ohňa..

Zbraňou panovníka sú zákony. A Ján potreboval, aby Torquist nikdy, za žiadnych okolností, nevstúpil do služieb nikoho iného.

Zhodou okolností sa krajinou prehnala epidémia "potivej choroby", na ktorú neexistoval liek. Jediný spôsob, ako sa jej vyhnúť, bola izolácia. A kráľ, ako dobrý ochranca svojich dvoranov, nariadil istým "jeho srdcu obzvlášť drahým osobám" zvláštnu karanténu, s obmedzeným kontaktom so svetom.

Torquist, ktorému dal kráľ slobodu a voľnosť, ju mohol používať kdekoľvek chcel, pokiaľ to bolo na území Vysokého brala, asi najodľahlejšieho panstva v celom kráľovstve.

Potivá choroba odišla tak náhle, ako sa objavila. Torqistovo väzenie zostalo.

A tak Torquist vymyslel plán.

Kedysi žil na dvore kráľa Jana alchymista Torquist. Jeden z najlepších. Požíval dokonca takej dôvery, že ho kráľ nechával miešať mu liečivé nápoje.

Avšak Torquist sa jedného dňa rozhodol, že odíde. Kráľ súhlasil pod jednou podmienkou. Torquist vyrobí na rozlúčku predmet, akému vo svete nie je obdoby. Len to vynahradí stratu tak význačného učenca!

Torquistovy to trvalo rok, ale nakoniec kráľovi daroval striebristú guličku. Bola nádherná, ligotajúca sa ako ranná rosa pobozkaná slnkom. Chladivá na dotyk ako vánok za horúceho dňa. A keď na ňu dýchol, zahorela jasným plameňom, ktorý nepálil.

A kráľ pochopil, že Torquista nemôže nikdy nechať ísť.

Páter Kilián bol spokojný. Ubehli tri dni od Helginho pohrebu a stále bol kľud. Dobytok nehynul, v dedine sa kiahne nevyrojili, na potopu to tiež nevyzeralo...

Ale ľudská predstavivosť je ľudská predstavivosť...

"Počul si?" začul šeptať jedného miništranta. "Na cintoríne straší stará Helga!"

"Povedačky! Tiež všetkému veríš.." odvetil pohŕdavo druhý.

"Straší! Tomáš hovoril, že niečo počul, keď sa domov vracal... a zrovna polnoc odbila.."

"Tomáš vyskočí jak strelená srnka, len v tichu zavŕzga vetvička!"

"Žiarliš, pretože ty by si v noci na cintorín nikdy nešiel!"

"To teda šiel!"

"V noci sa na cintorín nechodí!" zahrmel páter. 

Debata stíchla. 

Ale neskončila...

To sa dalo čakať, pomyslel si páter Kilián rezignovane pri pohľade na oblohu. Bude pršať.. Možno bude aj búrka, blesky a hromobitie, ako sa na správny pohreb čarodejnice patrí...

Zavrtel hlavou. Čo mu to za myšlienky víria hlavou! Bola to obyčajná zblúdená duša a je jeho povinnosťou ju odprevadiť na poslednej ceste! Byť sa teda nedá povedať, že ju vídaval v kostole.. vôbec niekedy..

Tiež niekto musí povedať panstvu, že pohreb prebehol normálne! A žiadna kliatba...

Nešťastne si vzdychol a jeho hospodyňa mu mlčky, ale významne nesúhlasne podala kabát.

Myslela si o tom svoje.

Čarodejnice sú aj po smrti nebezpečné...

Schádzali sa 28. decembra. Ideálne dátum. Netrebalo zháňať darčeky, zdobiť stromček, piecť, variť a modliť sa za pokojný priebeh sviatkov. 28. to bolo už každému jedno. Počítalo sa prežitie.

28. ste sa väčšinou stihli zotaviť z množstva rezňov, šalátov, koláčikov a návštev s rezňami, šalátmi a koláčikmi.

28. bol ICH deň...

S kamarádmi vymysleli pred časom "zvrátené darčeky". 

Každý vyjadril želanie, čo by rád chcel, aby spravil.. niekto iný namiesto neho. 

Finta bola vo vágnom zadaní.

"Sprav stojku." Počítala sa akákoľvek. Aj tá vo vode...

Moc sa tešil, ako vysvetlí, že zabehol maratón... A horel zvedavosťou, ako dopadol bungee jumping...

Nového "kráľa" asi môžeme skúsiť balamutiť, podplácať, podliezať mu, ale rozhodne ho nemôžeme ignorovať. Ani manipulovať. Nie je bábka, ktorá by poslušne sedela na tróne a vznešene kynula davom. Dofrasa.

Ostatne, osina v zadku bol od narodenia. Tak za prvé, nemanželský syn! Jak sa mu podarilo zdediť vo veku siedmych rokov otcov titul! Veď.. no to.. svätokrádež!

Kým sa niekto konečne rozhúpal k atentátom, pred chlapcom už poslušne kľačali všetci jeho lenníci... Veď to.. škandál!

Na Eduarda to každopádne spravilo hlboký dojem. Určil ho nástupcom... Náš úbohý pobožný kráľ..

No a teraz! 

Sa musíme sčítať! 

Za účelom... platenia... daní! 

Hrôza!!

Podľa Laury bol každý bál bábkové divadlo. Dámy boli krásne, jak plesový zákon káže, páni galantní, jak ich to v škole učili, a tanečné pohyby zapamätané, že sa mozog nudil.

Ten Laurin rozhodne. Dokonca kacírsky navrhoval niekoľko možných akcií, ktorým by sa akcia dala ozvláštniť..

Teatrálne omdlenie na základe krehkej konštitúcie zavrhla. Akurát by namiesto komplimentov musela odpovedať na otázky o zdraví.

Môže nasledujúceho tanečnika kopnúť do nohy. Ale to jej ples bohužiaľ neukončí..

Víno na šatách by cieľ splnilo, ale vysvetliť to matke... nie. Nie je sebevrah.

Alebo môže... Šibalsky jej zasvietili oči.

To by šlo!

.. schovať tanečné zápisníčky...

O kúzelníkoch majú ľudia predstavu, že lusknú prstami a stane sa zázrak. No... ehm.

V škole mágov sa stávalo "zázrakov" požehnane, obzvlášť v druhom ročníku.V prvom ste totiž naučili decká, jak sa kúzlama nezabiť, a v druhom mysleli, že sú nesmrteľní.

Trieda E2 v overovaní tejto teórie úplne excelovala. V podstate sa dalo odhadnúť, kde majú "výuku" podľa ložiska aktuálnej katastrofy. 

Napriklad výuka stopovacieho kúzla. Na predmet umiestnite runu a zviažete ju ideálne s kompasom, aby ste vedeli smer. Jednoduché, nie?

E2? Nejakým spôsobom celý experiment vyladili tak, že na dverách vzniklo zo streliek umelecké dielo familiárne nazývané "hustý sústrel"...

Kľúčom k jeho úspechu musel byť Zlatý roh. Všetko ostatné.. zlyhávalo. Obliehal Konstantinopol už mesiac, a stále sa neblížil k úspechu. Ale keby dostal svoje lode do Zlatého rohu...
Rimanom by už nikto nemohol prísť na pomoc, a hradby tam sú isto menej chránené.. Obranu mesta prerazí tam.
Lenže záliv Zlatý roh chránila reťaz. Výborne položená reťaz. Cez tú sa jeho lode nedostanú.
Ledaže.. by sa jeho lode do Zlatého rohu dostali inak...
"Zavolajte mi tesárov!"
Trvalo niekoľko dní, kým postavili most.
Most na súši, pre lode.
Pod rúškou noci skĺzli jeho lode z kopca do Zlatého rohu.

Bol ich.

Posledná brána ho delí od vchodu do paláca. Lenže.. zjavne bola konštruovaná tak, že jeden strážca stál na nášľapnom spínači, aby tak druhý mohol pohodlne prejsť na druhú stranu. Čas bol však k mostíku neúprosný.. to čo z neho zostalo, ho ledva unesie...
Má len jeden pokus. Rýchlo sa rozbehne, skočí najviac jak môže a bránu podkĺzne..
Brána sa však zavrela príliš rýchlo.
Naštvane kopol do kovovej konštrukcie. Nič.
Skúsil ju zdvihnúť ručne. Nič.
Nič.
Nič.
Práve vtedy, keď už skoro začal strácať nádej, to uvidel.
Malú bielu myšku, ako si to šinie presne na spínač.
A brána sa otvorila.

Tanečný majster sedí zhrbený nad zmierajúcou sviečkou. Už to skoro má! Hodí papier do koša a začne znova. Kreslí znova krúžky, čiary, pohmkáva si melódiu, na ktorú chce tanec napasovať. Taká krásna hudba!k Zvádza k hrám, pretože je strašne jednoduchá.. Ale jaká, aby to nebolo nudné.. To by ho ženské...! No boli by.. hrôza pomyslieť!.. nespokojné

Musí sa tam niečo zmeniť. Zložitá choreografia je vylúčená, takže.. nejak sa musia vymeniť partneri... to asi nebude problém, z toho budú ženské celé paf a to sa počíta... Lenže to nevychádza na počet krokov..Ledaže...
"Prosíme, aby si každý druhý pár vymenil miesto!"

"Ako sa ti páčil ten film?"
"Jak by som to kulantne...v paleontológií to nazývajú chiméra."
"To trochu rozveď.."
"Mal byť HISTORICKÝ film. Historické tam boli maximálne kostýmy, a aj to s nejakými úpravami.. Dovolím si pochybovať, že v empírových šatoch urobíš rozštep."
"Cože?"
"A to bola prosím tá "romantická" časť. Áno, porno nasledovalo a už nás, až na pár chvíľ, neopustilo.
Potom trochu ezoteriky, pretože pán po porade s múmiou zvíťazil u Slavkova iba tým, že pred stanom démonicky mrmlal!"
"Och."
"Nechýba drama v podobe omnipotetných výkrikov a trieskanie do stola v snahe zaistiť si autoritu..."
"Takže zlátanina?"
"Totálna."

M bol trochu nesvoj. Situácia bola ... delikátna.
Tak za prvé, ten nový mesiac na oblohe bola skutočne mimozemská loď. Mimozemšťanov síce ešte nevideli, ale zo všetkých rozvediek dostávali podobné zprávy...

Elon Musk už dva dni nepoužil písmeno X.
Trump sa rozhodol premenovať USA na USAI = spojené štáty americko-indiánske. (aj keď existovali aj iné výklady).
Putin si založil účet na Facebooku.
A kráľ.. ich kráľ si dal čaj s citrónom...

Bolo to jasné, mimáci všetkých uniesli a mimikujú ich.
"Takže, 007, infiltrovať, zachrániť, a pre všetko na svete, vyhnite sa medzidruhovému kríženiu! Viete, čo stoja vaše alimenty iba na tejto planéte?!"

Kde: klzisko
Kedy: posledný deň otváračky, jak inak
Cieľ: vyskúšať korčuľovanie
Počiatočný stav: veľmi neuspokojivý
Navrhnutá technika: odrážanie sa od mantinelov
Vyhodnotenie: Obchádzanie klábosiacich zevlujúcich Lúdí neefektívne a frustrujúce!
Navrhnutá technika: Použitie hrazdičiek pre deti
Zápory:
- je trošku malá
- vyzerám jak zhrbený dôchodca po operácii kolien
- hrdosť je v ťahu
Klady:
- som schopná stáť, rozbehnúť sa aj zastaviť
- nepadám

"Hele, jestli ti to nejde, vem si hrazdičku. Podívej na tu paní, když může ona, můžeš taky!" praví tatinko uslzenému hačiacemu dítku. Dítko skúmavo zaostrí mojím smerom a váhavo sa vyberie k hrazdičkám.

Klady:
- vyzerám jak idiot, ale SOM SAKRA MÚZA!!

Večer sa rozhodol napísať závet. Musí to spraviť, kým čas neotupí jeho rozhodnutie.
Och nie, nechystal sa umrieť, ešte nie. Ale niet dôvod si zvyšok života nespríjemniť predstavou švagrinej, keď zistí, že jeho peniaze nedostane...
Niežeby ich potrebovala. Švagor bol bohatý dosť a plnil, čo jej na očiach videl. Ale bola to.. spoločenská záležitosť. Po rodine, hoci nie pokrvnej, sa predsa dedí. Je to SLUŠNÉ. A byt naviac sa hodí pre deti..
Mali rozdielny názor na slušnosť.
Jeho vianočné darčeky pochválila a rozdala kamarátkam.
O krstinách neterí sa dozvedel náhodou. Nechcela neveriaceho obťažovať...
Pohreb jeho ženy? Príliš traumatické pre deti ...

Ranný tréning. Nahodiť bežeckú súpravu, nazuť kvalitné boty, krokomer, zamávať susedke, ktorá sa "náhodou" objavila v okne, ladnými pohybmi geparda vyraziť k neďalekém lesíku. Ked dom zmizne z dohľadu, pátrať po nejakej prázdnej lavičke, pretože spotreba kyslíku začína byť vyššia ako schopnosť ho nasávať.
Lavička, YESS. Teraz tak polhodinu odpočívať, čím sa vytvorí žiadaný efekt, že fakt športoval, získa späť prirodzenú farbu líc, a v elegantnom stave sa vráti domov.
Skvelý plán.
Len keby včera nepozeral ten horor.
A TO KROVIE SA POHLO!!
"Ježišmarjá, sused! Netreba vám zavolať záchranku?!"
"To.." hek ".. je dob.." hek ".. dobré." hekhek "Máte.." hek "..VODU??" hek

Noc pred zimným slnovratom je vždy nasiaknutá mágiou. Je tak nejak .. v povetrí.

Cynici hovoria, že v tom má iste prsty voľný deň, čo následuje.

Tej noci chodia po doline víly a kradnú karamelové koláčiky, čo chladnú za oknami. Ako inak vysvetliť stopy drobných ženských nôžok v snehu a rannú ozvenu krištáľového, nákazlivého smiechu, ktorý liečil?

Cynici vravia, že to musia byť po tých rokoch riadne tučné víly s rezistenciou na chrípku.

A to ráno slnko nad Krivým rohom tancuje tak zvláštne, že je to isto znamenie od bohov....

Cynici by radi niečo povedali. Ale.. dočerta.. je to fakt pekné...

Bolo to NESPRAVEDLIVÉ. Byť v posteli, keď ostatní mohli ísť von.

Dobre, má zlomenú nohu, ale včera v noci JASNE dokázal, že s dlahou sa DÁ vyliezť na strom, takže chodiť určite tiež. Zoskok nebol pravda ideálny, ale dal to! A že prechladol.. Veď leží už celý deň a horúčku nemá! Ne-má!

Aspoň že netrpí sám.. bráchov členok nebol vo forme od doby, keď sa pred týždňom snažil zrekonštruovať útek z Alcatrazu. Prestieradlo sa ukázalo byť vyrobené z chabého materiálu.. Mamka na túto tému odmietala diskutovať a šomrala niečo o šialenstve.
Nechápem.
Ale zase... aspoň máme čas vyrobiť domáce korčule...

Již za starých časů vědeli, že s písní na rtech jde práce od ruky. Někteří osvícenci zapisovali tyto služebné fláky do svých notýsků, tušíc budoucí využití v tržní ekonomice.
A tak se v jedné knížečce objevil tento skvost:

Škrábej, škrábej,
se zeleninou to půjde vždy líp,
škrábej, škrábej,
bramborové pyré dnes chceme mít.

Snad ty posledné řadky byly psány rukou chabou, že je čas nechal vyblednou jako první. Ovšem, vzal s nima zlomyslně i čárky...

Pár set let poté
"Poslyš, potřebuju pomoc... tady čtu Škrábej se zeleninou... Jak to jako autor myslel?? To byl nějaký rituál prěd spaním nebo co!?"

Vajíčkový ľud sa ocitol v potiažach. Odporný kúzelník Zaks na mestečko kliatbu uvalil! A navyše! Daisy, žĺtko jeho bielka, bola unesená! Je na Dizzym, aby ju zachránil pred osudom horším než omeleta, ktorý jej hrozí na zámku ďaleko v oblakoch!
Batôžtek, optimizmus a smer .. doľava!
Hrdo a odvážne kotúľa sa Dizzy mestečtom, dolami a pralesom, nedbajúc na prasklinky, ktoré utŕži pri útekoch pred desivými vajíčkožrútmi!
Súbojom sa vyhýba, nie je nejaký tupý orech, ale krehké a citlivé vajíčko!
Po zozbieraných hviezdách k Zachsovmu zámku vyhopká.
Priprav sa, zlosyn! Ehm...posilni sa ... džúsikom!
...
...
Za spokojného chrapotu sa dve vajíčka kotúľajú preč...

Thór. Asi najvzteklejší severský boh, akého som stretol. Mierumilovne som chrapkal, keď ma vyrušili tie jeho pokusy prerušiť môj sladký spánok. Kladivom.
Trochu ma to nakrklo. A tak som naňho a jeho spoločníkov vymyslel test, aby trochu zkrotli a najskôr mysleli, než vytasia.
S Hugim to šlo báječne, nechal som ho pretekať sa s myšlienkou.
S Lokim ... to som skoro spálil barák.
Lenže Thór. Hladina mora poklesla o tri metre, kým sa snažil vypiť oceán! A potom si ten buran vydupal ešte jednu skúšku.
Prehru so starou Elli nebral ľahko.
Potom zistil, čo som spravil.
Niektoré kladivá by mali zakázať...

Konal sa tu každý rok, na námestíčku tesne veďľa katedrály. Bazar starých vecí, pozostalostí a predmetov, ktoré by mohli byť užitočné.. niekde inde.
Nora zbožňovala preberať sa starými vecami a dávať im zmysel. Pravda, reštaurovanie vecí nebolo ktovieako platené, ale uživila sa.
Napríklad ten hrnček. Pri prvom pohľade strašne škaredý. Rôzne zlaté a strieborné linky brázdili povrch bez akéhokoľvek vzoru.
Pod tými linkami sa určite skrývali praskliny. Bola to stará technika opráv. Hrnček sa zalepil a každá prasklina hrdo využitá a spevnená.
Podobne ako sa hoja zlomeniny.
A možno brázdy na duši.
"Dva mediaky, slečna".
S úsmevom zalovila v mešci.

Koruna, žezlo a jablko. Tri veci, ktoré by mali patriť jeho synom. Spolu. Lenže tie trubky jedny hašterivé! Jak keby nevedeli, že len spolu...
Zavrtel hlavou. Tu žiadne ukážka Svätoplukových prutov nepomôže. Musia to zažiť. Spoluprácu.

Abdikuje. A skryje klenoty. Ten, kto ich donesie, bude vládnuť.

Ráno sa traja princovia stretli u brány a výnimočne sa zhodli.
"Náš otec..sa definitívne pomiatol", vyhlásil prvý.
"Tiež ti napísal, že si kráľ bota?" zastenal nešťastne druhý.
"Och nie. Ja som kráľ ro.." pokrčil ramenami prvý.
"Vyhrávaš. To ani nie je slovo."
"Robota!" zažiarili oči poslednému.
"Čože?"
"Heslo k šifre, čo zanechal mne!"

A: Kolega! Tak som dorazil na to miesto, o ktorom ste tak básnili.
B: Kolega! To rád počujem. Tak uznávate konečne, že som mal pravdu?
A: Nie. Štastie! To ste mali!
B: Prosím? Nie ste azda na súši, nepodávajú vám azda tie exotické sladké hľuzy, nedostali ste sa tam za menej než tri mesiace??
A: To všetko je pravda. Napriek tomu sa aj tak mýlite.
Za prvé, obvod zeme je trikrát väčší, než ste predpokladali, takž rozhodne nie ste mesiac od domova.
B: To tvrdia VAŠI matematici!
A: A za druhé.. v živote tu nepočuli o kamasutre!
*B sa odpojil*

Stalo sa to dávno, pradávno. Tak dávno, že sa to dostalo do ríše legiend, a len pozvoľne, ako fosília vynorujúca sa zo zeme, sa mýtus darilo oprašovať od nánosu povedačiek, domnienok, fantastických faktov a neoveriteľných, avšak zaručených právd.

Jediné, na čom sa archivári a bádatelia zhodli, bolo, že Orb zázrakov skutočne existoval. To, či bol skutočne čarovný, a jak presne, bolo predmetom vášnivých diskusií.

Najfantastickejšia teória tvrdila, že Orb dokáže plniť priania.
Skutočne, rod Jányov, držiteľov Orbu, zažil zázrakov požehnane.
Víťazstvá, úteky so šťastím, diplomatické úspechy, nepravdepodobné výhry...

Avšak jedného dňa Orb zmizol.

A moc a sláva Jányov začala upadať.