AU

V opálovom svite hmloviny prebleskovali zárodky hviezd. Stvoriteľ sa na ne zadíval a spokojne sa usmial. Boli to dobré hviezdy, vo všetkých možných veľkostiach, svietivostiach a farbách. A tešil sa na planéty, jemnú a precíznu manuálnu prácu. V predstavách videl miliardy kombinácií materiálov a vlastností...
Zrazu v prázdnom priestore o čosi zakopol. Pod nohami našiel zhluk dokonale temného materiálu. Jasné, odložil si ho tam, že sa mu neskôr na niečo zíde, ale už si vôbec nevedel spomenúť, čo to malo byť. Po žiare hviezd pôsobila hmota fádne a nezaujímavo.
Rýchlo ju zastrčil za hranice galaxií. Tam isto nikomu zavadzať nebude.

Často, když shlížel z vrcholku Olympu do říše smrtelných, vzpomněl si.

To se pak většinou rozhodl nabrat podobu orla či racka, a sletěl blíž, přímo do srdce Frýgie, k údolí, obklopující hluboké jezero, a v jeho středu ostrůvek, na kterém kdysi stával skvostný chrám.

Léta ubíhala, chrám se pomalu měnil ve zříceniny, až zbylo jen několik sloupů.

Sletěl níž a usadil se, jako pokaždé, na jeden z nich. A jako pokaždé znovu a znovu užasl, když je oba spatřil.

Lípu a dub, rostoucí těsně vedle sebe, větve láskyplně vztažené, koruny propletené v záplavě smaragdového listí, ševelícího v poryvech Zefyrových prstů.

Chilón namočil prst do červeného vína a načrtol na stôl vo vinárni niekoľko čiar.
„Vieš, čo to znamená?“ spýtal sa hostinského.
Hostinský Sporus sa poškrabal na hlave. „No hej... to je pavúk. Vyzerá to ako ten barbarský symbol, čo nosia tí cudzinci.“
„Aký symbol?“
Sporus na naklonil bližšie a stíšil hlas. „Pani Apokalypsy... Vládkyňa Okultných Umení Klamu. Pavúk, chápeš?“
Chilón zbledol. Bolo to oveľa horšie, než sa obával. Pokiaľ Lýgiu uniesli jej spoluveriaci... a pokiaľ skutočne uctievali symbol pavúka...
Potom bolo načase zanechať celé hľadanie a čím skôr odcestovať z Ríma.
V Hispánii bude určite v najbližších rokoch bezpečnejší život.