Čitateľov som nemal mnoho, ale i tak, nech sa páči, celý rozprávkový príbeh (vrátane posledného nezverejneného drabble) o cestovaní Paulíny a potkana Ratka magickými svetmi za hviezdami.
Príbeh je v slovenčine.
Předchozí: Všetky svetlá Vôbeckde
Paula veľa o láske nevedela. Ale poznala, že sa stretli ľudia, ktorí sa kedysi milovali.
Veľký pes si sadol vedľa kocúra, ale nenastal žiaden boj. Čakali.
Ale neprišiel ani bozk, ani objatie. Striebrovláska pohliadla hvezdárovi do popraskaných očí. „Veľa lásky škodí!“
Paule bolo jasné, čo má urobiť. Nie vrátiť zrak, ani rozbiť zrkadlá.
„Rarášok, Rarášok, Rarášok.“
Zakýval zvráskavenými sloními ušami. „Ale naposledy!“
„Všetky temné legendy začali ako lovestory. Skúsme to otočiť. Kto povedal, že láska v týchto svetoch, nie je pre starých. Čo bolo raz zbalené, ostane navždy zaľúbené.“
Paula vycítila, že v príbehu jej úloha končí. Láska zaplnila Vôbeckde.
Nasledujúci: Rozprávky.
Posledné drabble bude v súhrnom texte celej série.
Předchozí: Zrkadlová sieň preplnená láskou
Paula je v cieli. V galaxii Niekdevždy, na striebornej planéte Vôbeckde, v Zrkadlovej siene vo veži, kam ju preniesol kocúr Mňau. A so ženou, do ktorej sa zaľúbil Hvezdár.
Náhrada za Kdybych tady nebyla, tak už tady nejsem.
Paula sa snažila zahliadnuť v ktoromkoľvek zrkadle. Márne. Všetky zrkadlili len Striebrovlásku.
Rovnako nevidela lúky temnostriebornej trávy. Trblietali sa vplyvom zatmenia.
Ani ihlicové vrchy. Naťahovali sa za ubúdajúcim jasom.
Ani lampášik na špičke veže. Sťahoval vlásky ubúdajúceho svetla všetkých galaxií.
„Trpíte sebaláskou?“
„Užívam si ju,“ rozžiarila sa žena, „keby som sa neľúbila, tak neexistujem!“
Paule nedochádzalo, prečo doputovala až sem. Vôbeckde.
„Si rezistentná voči mágii,“ olizol sa Miau, „a zároveň maják!“
Vysvetlenie neprišlo. Ani pohľad ku hviezdam.
Šošovka na špičke Aramídie, vysoko na orbite, zachytila vzdialený lúč. Nasmerovala ho k lampášiku.
Bežal po ňom Canis Major, na chrbte niesol Hvezdára.
Nasledujúci: Posledné prianie
Předchozí: Oneskorené Niekdevždy
Paula by mala byť v cieli. Brafčaky ju priviezli do galaxie Niekdevždy a na planétu Vôbeckde, do Zrkadlovej siene vo veži, ju preniesol kocúr Mňau.
„Nerozlúčila som sa,“ šepla Paula a zaplavili ju vizuálne podnety.
Z jagotavého trónu žiarila striebrovlasá žena. Odrážala sa v tisíckach zrkadiel, transformovala sa, kraľovala obrazom najumeleckejších štýlov, sochoradia niesli jej dokonalú podobu.
Paula zacítila podivné motýlie chvenie. Nemohla od nej odtrhnúť zrak.
„Čoho sa najviac bojíš, keď zaznie láska?“ ženin hlas bol podmanivý.
Prapodivná otázka.
„Nepočúvaj ju!“ Paula prižmúrila oči. V nepodstatných tieňoch sa tiesnili klietky. S ružou, srdcom zvonu, prsteňom. A líškou.
„Nesnívaj! Neponocuj!“ štekala smutne, „Nehľadali sme kocúrovu stratenú zamilovanosť, však?“
Žena, so zrkadlovými odrazmi, povstala.
„Proti láske všetko druhoradé. Nastáva zatmenie mesiacov. Láska zaplní celú moju Vôbeckde.“
Nasledujúci: Všetky svetlá Vôbeckde
Předchozí: Nadhviezdnou rýchlosťou
Rozprávkový príbeh je vo hviezdach. I hľadaná láska. Tri Brafčáky - medzihviezdni letci z Brafkonuru - na palube hviezdoletu Aramídia previezli Paulu cez ružovočiernu dieru až za hviezdy. Následky sa však prejavia vždy.
Keďže čas plynie v ružovočiernych dierach inak, i toto drabble sa objavuje po horizonte uzávierky. Zdá sa, že je NESÚŤAŽNÉ. Ale nahraditeľné.
„Teraz to nemôžeš vzdať,“ hlasy k Paule prichádzali z mimoskafandrových priestorov.
Cítila sa úplná, poskladaná správne. Levitovala bez pomoci.
„Už je neskoro!“ nepatrilo jej. Brafčáky zachraňovali mechanické srdce hviezdoletu Aramídia a striedavo KRochGrali. „Ale nie je koniec.“
„Shalom alejkum, Brafčíci!“
Paulu udrel do helmy mačací chvost a do nosa molekuly kyslíka.
„Nenechajte sa oshaliť,“ kocúr Miau popieral pravidlá beztiaže, „Ste v Nikdyvždy! Svoju misiu ste splnili.“
Miau sa roztiahol, Brafčáky scvrkli, keď zamraučal. „Poznáš slová?“
Písmenká sa zhmotňovali, zablikali. Do ticha Aramídie prečítala: „Ako by som tu nebola...“
„...však už som fuč!“ parafrázovala slová uprostred zrkadlovej sály.
„Vitaj vo Vôbeckde.“
Nasledujúci: Zrkadlová sieň preplnená láskou
Předchozí: Za hviezdy
Rozprávkový príbeh je vo hviezdach. I hľadaná láska. Rovnako aj Paula a tri Brafčáky - medzihviezdni letci z Brafkonuru. Letia k cieľu. Na špičke hviezdoletu Aramídia svieti spojená šošovka.
„Dva sa rozpadli!“ Paula si prepočítavala vlastné molekuly v skafandri.
„Vysvetlím!“ šepol dúhový skafander Roch. „Dendro – drevený raketoplán – slúžil na rýchly štart. Keď dohorel, teleportovali sme sa do Carbonea. Odklonil nás mimo nespojitých gravitačných síl. Je odolný, nemagnetický, ale ľahký.“
„Preto letíme v Aramídii. Tú nerozfúkne ani medzihviezdny vietor,“ Kroov skafander zadymil.
Grab si veľavýznamne odgrgol: „Táto premyslená rošáda nie je zbabelá. Vesmír je zbabelý. Neustále od nás uniká. Nechce, aby sme mu preleteli cez hranice.“
Mimo hviezdolet sa mihali guľaté planéty a Paule sa zdali dokonale ploché.
„Už žiadny hluk. Vstupujeme do Ružovej diery, vypľuje nás pri Striebornej planéte.“
Nasledujúci: Oneskorené Niekdevždy
Předchozí: Bolesti a odhalenie
Máločo nasvedčuje tomu, že záchrana hviezdnej lásky sa blíži. Ale tri Brafčáky - medzihviezdni letci z Brafkonuru - privezú Paulu na miesto, kam sa má dostať.
Téma: Hrdina se v přestrojení vydává do sídla padoucha. Ďakujem pekne, Banepa!
„Vy ste pomocníci vraha!“ Paula zoskočila z ležadla. Pred sebou držala vankúš, pripravená zlikvidovať trojicu Brafčákov. „Kde mám šošovku?“
„Kdeže, kdeže!“ vyfúkol dym Kro. „Šošovku sme si nechali. Potrebujeme ju k fúzii. Jej časť nám priniesol Veľký pes.“
„Nezožal nás, ani nerozbil raketoplány!“
„A povedal pravdu. Dievča musí za hviezdy!“
Paula netušila, ako ju presvedčili. Stála pred skafandrom, v ktorom mohla urobiť kotúľ.
„Ak ma chcete vykŕmiť, varujem vás. Rozprávku o perníkovej poznám!“
„Nezmysel. Potrebujeme ťa zamaskovať. Pred kocúrom, žiarením i Striebornou planétou!“
Bolo dohodnuté. Keď sa všetky rozbité časti šošovky spojili, vystrelili tri hviezdolety – Dendro, Carboneum, Aramídia – za hviezdy.
Nasledujúci: Nadhviezdnou rýchlosťou
Předchozí: Nekorektný výsluch
Hviezdna láska možno nie je stratená. Paulu na púšti zachránili tri Brafčáky - medzihviezdni letci z Brafkonuru.
Brav = Vepř
Zatím NESOUTĚŽNÝ. Téma: Hrdinové zjistí, že byli celou dobu jen nástrojem padoucha.
„Roch ľúbi všetkých. Kro vidí nereálne svety. Grab pije, lebo je bohatý.“ Brafčáci sa uklonili.
Paula okamžite zabudla, ktorý je ktorý.
„Medzihviezdne lety?“
„Zatiaľ sa len zalietavame po orbite!“
„Privážame odtiaľ žuvačky Orbit.“
„Máme totiž pokyny.“
Paula dostávala odpovede rýchlejšie, než sa pýtala.
„Dievča príde s vombatom!“
„Nie s vačkovcom. Hlodavcom!“
„Prevezieme ich na Striebornú planétu, za odvrátenú stranu galaxií!“
Paula dúfala, že jej púšť spustošila boľavé spomienky.
„Môj potkan, drahý Ratko, zahynul!“
Nechcela, ale rozplakala sa.
„Prijmi našu sústrasť,“ Roch nafúkol ružovú bublinu. „Kroch!“ praskla.
„Kto vám tie pokyny vlastne dal?“
„Minister pre medzihviezdny posun a konšpirácie. Pán Kocúr!“
Předchozí: Púšť Spúšť
V pohádce o záchraně hviezdnej lásky Paule už neostalo nič. Len rozbitá šošovka. Kráča púšťou, ktorá ostala po jej prianí a bláznie. Zachránia ju tvory s prasačími očkami.
Brav = Vepř
Paula sa prebrala na ležadle. Tri bruchaté, ušaté a škaredé tvory ju sledovali.
Napriek nevoľnosti si urobila jasno: „Vy ste opice?“
„Koľká druhová nekorektnosť,“ odpovedal tvor v staroružovej kombinéze.
„Primitívne! Máme právo nevypovedať?“ najprasiatkovitejší sa pohrával s prstami.
„Podľa Brawina sme najvyšší inteligentný vývojový stupeň – Brafčáky!“ najmenší si potiahol z krátkej cigarety.
Paulínka sa nadvihla v priateľskej konverzácii: „Vypasená inteligencia!
„Sme prirodzene objemnejší! Nafúklo nás z tepla! To sú tekutiny!“
Protestovali prví dvaja, ale tretí ju uviedol do obrazu: „Vlastne naberáme váhu pre medzihviezdne lety.“
„Asi som fakt pripečená.“
„Sme Roch, Kro, a Grab! A čakáme dievča! Vitaj na Brafkonure!“
Nasledujúci: Bolesti a odhalenie
Předchozí: Druhé zjavenie Raráška
Stále je to rozprávka. I keď sa zdá, že nie je o láske. Paula nedokázala zachrániť Hrnčekvarvtipnúkašu ani potkana Ratka. A v beznádeji požiadala Raráška, aby zničil hory! A teraz sama kráča púšťou, ktorá zostala.
Erg = piesočná púšť
reg = štrkovitá
hamada = kamenitá púšť
sebh = hlinitá
Piesok pokrýval nekonečno na všetky strany. Paulínka kráčala.
„Neprechádzam suchou stepou, ani polopúšťou, väzní ma bezhraničný erg,“ opakovala, „bez suchomilných rastlinných spoločenstiev.“
Nechladil ju vietor, necítila pot. Len zrnká tečúce medzi prstami a prach.
„Púštny piesok nie je morského pôvodu. Pozostáva z úlomkov mŕtvych skál! Spôsobujem Spúšť!“
Fatamorgány rozbíjali horizont na stovky bežiacich zvierat. Nepribližovali sa, nezavíjali.
Občas sa strhla na neexistujúce ňuf-ňuf.
Zrnká piesku sa zaguľatili, premenili na maličké korálky. Rozbehli sa Paule pod nohami. Keď dopadla, zakvitli.
Nadvihla viečka. Hľadeli na ňu malé prasacie očká.
„Je pripečená!“
„Dáme jej napiť?“
„Opatrne, nevonia!“
Paula sa s ach oddala osudu.
Nasledujúci: Nekorektný výsluch
Předchozí: Nešťastie
Záchrancovia vesmírnej lásky leteli od lietajúceho pštrosa na plachtovom balóne ponad Vanilkové skaly. Napadla ich mačacia búrka. Paula sa s rozbitou šošovkou zachránila, ale potkana Ratka pohltila bezodná papuľa mrakov.
NESÚŤAŽNÝ!
Paulínka kričala cez okraj. Vietor odnášal jej slová, len najväčší strach ju tlačil k skale.
Prebrala sa až s hviezdami a okamžite vedela.
„Rarášok, rarášok, rarášok!“ zašeptala vykričaným hlasom.
Objavil sa škriatok, oči mal rozšírené hrôzou. Vedel, čo bude dievča žiadať. Zaliali ho slzy.
Krútil hlavou: „To nejde!“
„Si najmocnejší z mocných. Zachráň ho! Zachráň Ratka!“
„To nejde...“
„Existujú lietajúce myši. Dokáž to!“ prikazovala Pauli.
„Nepokúšaj ma! Zmenil by sa beh sveta!“
„Už si ho raz premenil na človeka!“ prosíkala.
Rarášok zvraštil kožu na tvári ešte viac. „Je neskoro.“
„Tak nechcem žiadne skaly! Ani vietor. Znič ich! Odnes ich preč!“
Nasledujúci: Púšť Spúšť
Předchozí: Dovtedy sa chodí
Záchrancom vesmírnej lásky sa podarilo utiecť od zachrancožravého lietajúceho pštrosa pomocou plachtového balóna. Už vlastnia trištvrtiny rozbitej šošovky. Letia v ústrety ďalšiemu nebezpečenstvu.
Plachtový polobalón popieral fyzikálne zákony, ale letel.
Paula sa spustila vedľa Ratka. Mal obhorený kožúšok a sťažka ňufkal. Vzala mu popraskanú šošovku,
pohladila ho. „Nech ťa nepokúša!“
Košom zatriasol náraz.
„Len nie pštros!“ zaúpela a vykukla.
Prelietali nad vanilkovo bielymi kopcami. Z nich mieril harpúnometom kocúr Miau.
„Vydaj mi ho!“ vystrelil, „Než dosiahneš Vodopád zo šampanského!“
Náprotivným hrebeňom prebehol Veľký pes. Nový vietor ich posunul z dostrelu.
Zahrmelo a oblaky zmenili tvar. Nadobudli mačaciu farbu a začali metať pazúrové blesky. Hromy mraučali. „Som mocnejší, než myslíš!“
Balón narazil do skál. Paula dopadla na plošinu, ale Ratka pohltila otvorená papuľa mrakov.
Nasledujúci: Druhé zjavenie Raráška
Předchozí: Lákania, vnadidla, zvody
Záchrancov vesmírnej lásky uväznil pred svojou jaskyňou lietajúci pštros. Chystá sa ich zožrať. Kým si odletel po ingrediencie k večeri, rozbitá, ťažko získaná, šošovka bola vtiahnutá do jaskyne.
„Snáď ho nad čokoladovníkom depštrosujú!“ zahuhňal Hrnčekvarvtipnúkašu.
Šošovka vkĺzla do jaskyne. Ratko ju nasledoval a Paula tiež.
Vnútro, osvietené uväznenými svetluškami, skrývalo vzácne haraburdie. „Preto zberodej!“
Ratko zapišťal. Labkami zvieral šošovku. Snažila sa spojiť s ďalším úlomkom. Paula pribehla neskoro. Stále neúplná šošovka vyslala vlnu.
Mágia vykostila metly, rozzrkadlila steny. Rozpálila pavučiny a mince sa menili na prach a opačne. Z obrúska vyrástla obrovská plachta. Všetko vytiahla pred jaskyňu.
Paula ju zachytila a uviazala: „Pletené hniezd je kôš. Plachta balón.“
Vzlietli. Paula sa naklonila.
„Pozor na mňaaa!“ Hrnčekvarvtipnúkašu vypadol a odrazil si ucho. „Odleťte! Neprezradím vás! Môj humor ostane bezuchý!“
Nasledujúci:
Předchozí: Pštrosie hniezdo
Záchrancovia vesmírnej lásky spojili dve časti rozbitej šošovky, premenili obyvateľov lesa Nefauna opäť na zvieratá a nechali sa uloviť divným lietajúcim pštrosom. Chystá sa ich zožrať vo svojom pletenom hviezde na vrchole skál.
„Já navnadený na sláfnostnú večeru z fás.“ Pštros sa rozochvel. „Nechýbat! Já pochledám ingretiencie.“
Vošiel do jaskyne. Paulu to ťahalo tiež.
„Stát!“ z tmy vykuklo obrie pštrosie oko a hlava.
Rozbitá šošovka to neakceptovala. Vykĺzla z Paulinho vrecka a prachom sa vliekla dovnútra. Pristúpili ju pazúry.
„Ja zberodej, skrýfam prafé Miráclé. Toto sklíčko ľavé.“
Nastal čas na zmenu témy. Pavla zalichotila: „Pštrosy dokážu pliesť?“
„Ja furt pliesť,“ hrdo sa vykrčil pštros.
Ratko vykukol z kapucne.
„Pouah, jesť chlodavce je nedegustívne!“
„Pravda! Bol so mnou chlapec. Ten by bol večera!“ Zastrčila potkana.
„Garsón? Delikates?“
Pštros Noh natiahol bezkrídle telo a odletel.
Nasledujúci: Dovtedy sa chodí
Předchozí: Šialene zvieracie pudy
Záchrancovia vesmírnej lásky spojili dve časti rozbitej šošovky, preto sa obyvatelia lesa Nefauna opäť premenili na zvieratá a časť z nich zaútočila na Paulu. Aj Ratko sa vrátil do svojej pôvodnej podoby potkana. Pri úteku ich ulovil obrovský vták a uletel s nimi.
Stúpali do vzdušného nebezpečenstva. Z dlhého krku ich únoscu hľadela na Paulu pštrosia hlava.
„Kukaj kam letíííš!“ reval Hrnčekvarvtipnúkašu.
„Ale pštrosy nelietajú!“ z biológie bola Paula chválitebná.
Pštros ukážkovo obletel perníkové kopce a cez cukrovú hmlu vyletel pod hviezdnu oblohu.
„Non, šprost. Babka být drak, táta Fták Noch.“
Ladne pristál do obrieho prúteného hniezda pred jaskyňu.
„Tu šakaj, defšé. Neprasuj. Nechýbaj. Stát sa tuchá, nechutná. Ty budeš fille.“
Paula nespoznávala niekoľko jazykov. So všetkým nesúhlasila.
„Chápej! Čo nesjesť ja, zjesť mňa. Ja dávno chytiť veľká zúrivá chat, vŕŕ-vŕŕ, machku. A tu mně chýbat perie.“
Ratko mlčal. Úlomky šošovky sa pohli.
Nasledujúci: Lákania, vnadidla, zvody
Předchozí: Kataklizmatické spojenie
Záchrancovia vesmírnej lásky dosiahli ďalšieho bodu zlomu. V čokoládovom podzemí lesa Nefauna, na čokoládovníku, našli druhú časť rozbitej šošovky. Bohužiaľ črepy spojili a opäť premenili nefaunu na faunu.
Pestrokrásna Aratinga roztiahla krídla s fosforeskujúcimi zdrapmi: „Prchajte. Nadobudli neľudskú prirodzenosť!“
Nechcem utekať, otočila sa Paula na Ratka. Zmizol. Pod stromom zostali len jeho nohavice.
Zasiahla ju marcipánová šiška. Zovšadiaľ vykukovali šialené zvieracie ksichty. Hádzali bobky. Kým ju netrafili, boli kakaové.
„Zohni sa, ak pííííska!“ Hrnčekvarvtipnúkašu vyvrátil horkú čokoládu. Nohavice sa zavrteli.
Ratko bol opäť potkanom.
„Diabolská šošovka!“ Paula všetkých vzala a okolo stromu sa rozbehla kávovníkovými plantážami niekam. Okolie zversky dupalo. Cerilo zuby.
„Keby som žral len čokoládu, tiež chcem čosi šťavnaté!“ Hrnčekvarvtipnúkašu mal jasno.
„Sáchrana!“ zachytili ich pazúry. Vzniesli sa.
„Chlava děravá, ja zapomnět. Já chtít vás sežrat.“
Nasledujúci: Pštrosie hniezdo
Předchozí: V ponožke
Záchrancovia vesmírnej lásky odolali neznámej nebezpečnej sile v čokoládovom podzemí lesa Nefauna. A čaká ich konfrontácia s bytosťou skrytou pod ponožkou.
Paula bola rezistentná voči zákonom, ale pri šedivom zošúverenom chlápätku zjajkla.
„Moja ponožka!“ skríkol, až opadala úroda kakaových bôbov.
Ratko mužíka pohladil a obtočil ho zdrapmi roztrhaného saka.
Paula si na bublanie Hrnčekavarvtipnúkašu dala súvislosti dohromady.
„Ukáž nám ten trafený čokoládovník. Vrátime ti podobu.“
Fosforeskujúci zámotok zdvihol prst. Čokoládový strom zaberal plochu sídliska.
Ratko, už bez saka, neohrozene skákal po konároch, až sa stratil.
„Nezabi sa!“
Zaznel žuchnutie a vycerený Ratko ukazoval nový kus šošovky.
„Blázon! Spojíme ich?“ Ratko nadšene pritakával.
Paula vytiahla z Hrnčekavarvtipnúkašu počokoládovaný črep.
Kúsky zrástli a s ich scelením zarevali premenené zvieratá.
„Kurník, čo sme spôsobili?“
Nasledujúci: Šialene zvieracie pudy
Předchozí: Čo nie je čokoláda, musí byť kakao
Záchrancovia vesmírnej lásky sú vrhnutí z lesa Nefauna do jeho kanalizačných vnútorností. Skončili v hnedej tekutej hmote, netypickej pre kanalizáciu. Ale z nej vytiahla Ratka, a nájdenú časť šošovky, neznáma nebezpečná sila.
A potom sa Paula pokúsila premôcť silu príťažlivosti. „Pusť ten prekliaty črep!“
Ratko si uchoval zarputilosť potkanov. Šošovku nepustil. Snažil sa udržať pestrých čokokamienkov, až škorica odletovala.
„Bojuj!“ Paula ho dobehla, vydrapla úlomok a hodila ho do Hrnčekavarvtipnúkašu plného čokolády, až to zabublalo.
Ťah ustal.
„Čokoládovník
chce byť srandovný!“
Hlas vychádzal z farebnej ponožky.
„Ponožka s mikrofonickým hlasom!“ To nemohlo Paulu prekvapiť.
„Žiadna ponožka! Som Aratinga, najpestrejší papagáj. Keď do čokoládovníka narazila črepina, premenil som sa, zošedivel. Ostatní zošaleli. Mňa zachránila táto ponožka. Šeptala mi:
Navliekni ma. Za sny!
Opäť budeš krásny.“
Pavla vyskočila, ponožku strhla a tá sa rozplynula.
Nasledujúci: Kataklizmatické spojenie
Předchozí: Dohneda
Záchrancovia vesmírnej lásky sú vrhnutí z lesa Nefauna do jeho kanalizačných vnútorností. Vlastne skočili dobrovoľne a skončili v hnedej tekutej hmote.
„Pred týmto nás varovali?“ Pauli vyliala z Hrnčekavarvtipnúkašu hnedú hmotu. Okamžite sa rozžalostil.
„Ten svet premení štíhly hrnček na zabíjačkový kotol!“
Ratko bojoval s ľudskou fyziológiou a snažil sa jazykom očistiť pazuchu fosforeskujúceho obleku.
„Toto je čokoládový raj!“ olizla si Paula vlasy.
Všetky ďalšie vety boli zbytočné.
Hrnček huhňal, keď Pauli podľa etikety z neho chlípala.
„Upozorňujem, toto je len odpadová čokoláda.“ Ozval sa hlas. „V kvadrante šesť práve rodia kakaovníky...“
Bolo im to ukradnuté. Všetky vety o teobromíne, flavonoidoch či fenyletylamíne. Boli šťastní. A preplnení.
Ratkova ruka s rozbitým sklíčkom zrazu vystrelila a začala chlapca ťahať von z čokobazéna.
Nasledujúci: V ponožke
Předchozí: Veštectvo
Záchrancovia vesmírnej lásky sa dostali na správnu cestu. Pauli síce veštbe opäť nerozumela, ale vyjasnilo sa, že potkan Ratko, s telom chlapca, je vyvolený. Obaja i s Hrnčekomvarvtipnúkašu budú musieť klesnúť hlboko.
Meteorit zanechá kráter. Rázová vlna roztriešti okolie.
Dopad šošovky zmenil faunu lesa na hominidov. Vyhĺbil otvor o šírke dieťaťa s hrnčekom.
Tak písala ohhryzená kniha.
Ratko vyhecovaný povzbudzujúcou Nefaunou okamžite skočil. Paula prestala veriť v gravitáciu a nasledovala ho.
Počas letu končili vtipy.
Levitovali, omdlievali, prehnali sa nevyužívanými krtkovišťami, až prefrngli, naďalej ťahaný silou rozbitej optiky, kanalizačnými tunelmi.
Zvieratá Nefauny sa síce stali ľuďmi, ale nezľudšteli. Ich kanalizácia voňala po orieškoch, bylinkách, korienkami a voľačom horkom.
Paula sa snažila brzdiť, keď zaznelo:
Máte na mále!
Salto mortale!
a vyhodilo ich do nádrže hnedej mazľavej hmoty.
Hlas dodal: „Pardon, káva došla!“
Nasledujúci: Čo nie je čokoláda, musí byť kakao
Předchozí: Nefauní les
Záchrana vesmírnej lásky, sa zvrhla na útek z domu falošného správcu lesa Nefauna, kde sú všetky zvieratá premenené na ľudí. Líška nasmeruje Paulu s Ratkom vo fosforeskujúcom obleku do lesnej veštiarne.
Les má skryté chrámy. Svätyne, ktoré predstavujú bezpečie.
Čistinku zaplnili ľudské bytosti, chlpaté, zubaté i fľakaté. Klaňali sa.
„Zachráncové!“
Nad kamenným oltárom s gigantickou knihou sa vznášali tri okrídlené stareny.
„Jsme Věštectví!
Paule pripomínali personifikované mole!
„Ale ja nie som výnimočná.“
„On je!“
Ratko si práve pretiahol oblek cez hlavu. Spoločenstvo obdivne zhíklo.
„Věštíme minulost, přítomnost. Budoucnost nečteme. Před věky jsme ji sežraly. Byla těžko stravitelná!“
Podobné proroctvá Paula zažila. Ony hovorili, ona nerozumela. Trvalo to večnosť.
„Môžete mi tú veštbu napísať?“ žobronila.
Ozval sa Hrnčekvarvtipnúkašu: „Musímeee klesnúť hlbokooo.“
„Kam?“
„Za šošovkouuu. Do podzemia!“
Lesnú kanalizáciu si je ťažké predstaviť.
Nasledujúci: Dohneda
Předchozí: Vznešený únik
Záchrana vesmírnej lásky, sa zvrhla na útek z domu falošného Mudr. Ivana Anatolija Urbara, promovaného psychológa. Paula s Ratkom, chlapcom, ktorý býval potkanom a teraz má na sebe fosforeskujúci oblek, bežia lesom Nefauna.
Hnalo ich kvílivé psycho mňaučanie.
Lesom sa okolo stromov, na konároch, v listoch povaľovali malinké vysmiate stvorenia.
„Keď zmyz hmizne, ostanú len valé míly...“ pospevoval si Hrnčekvarvtipnúkašu otravnú pesničku.
Paula zrazu mala pocit, že nezachraňuje len Ratka a trochu aj seba, ale celé svety. Ale vedela prd, ako to urobiť.
„Mám vás!“
Chodníček zaplavil západ slnka. Ryšavé vlasy, pieskový kabát a kožené čižmy. „Nezjedení, neotrávení.“
„Líška?“ Paula z nej padla na zadok.
„Modifikovaná, ale ja. Veštectvo vás očakáva. Necerte na nich zuby.“
Zamňaučanie. Ryšavá sebou trhla.
„Bežte sami. Môj Miau ma volá. Bežíme si oproti. Som jednotka na jeho kandidátke.“
Nasledujúci: Veštectvo
Předchozí: Kurník – šopa
Záchrana vesmírnej lásky, sa zvrhla na útek z kuchyne Mudr. Ivana Anatolija Urbara, správcu lesa Nefauna. Paula s Ratkom, chlapcom, ktorý býval potkanom, majú nových pomocníkov a unikajú cez kurník.
„Hahahadonahaaa,“ hrnček sa rozrehotal. „Prestieraniepestrisa, obleč holoprda!“
Chlapec Ratko stál vyfintený vo fosforeskujúcom dvojradovom obleku.
„Ideálneee na útek!“
Kotkodákanie na dvore prehlušovalo náznaky prenasledovania. Čarovný vecheť, lebo to dlhé meno si Paula plietla, v zadnej stene klietky odhalil dieru.
„Skrátka skratkaaa!“
„Prečo tade neunikli oni?“ Vyletelo z Pauly a Ratko sa snažil zahliadnuť si chrbát svojho šviháckeho obleku.
„Boli príliš hogo-fogo! Vezmi ma a lezteeee!“
Ratko už bol v diere, keď Puškasamostrieľka rozrazila dvere, zamierila a Paula prižmúrila oči. Vecheť sa roztiahol na pol kurníku.
Zaznel výstrel, na Prestieranípestrisa sa zjavili dve škvrny, stočilo sa okolo pušky a spoločne zmizli.
Nasledujúci: Nefauní les
Předchozí: Paradox nepoznaného
Záchrana vesmírnej lásky, sa zvrhla na útek z kuchyne Mudr. Ivana Anatolija Urbara, správcu lesa Nefauna.
Paula sa hnala dvorom k maštali. Ťahala chlapca, ktorý mal byť potkanom, a povedľa letel na pestrofarebnej handre urečnený hrnček.
„Toootooo uuuž nevyžehlímeee!“
Paula reagovala jediným racionálnym spôsobom.
„Prosím, nenaťahuj tie samohlásky!“
„Môj trademark! Som Hrnčekvarvtipnúkašu a nie som rozbitýýý!“
Za bránou maštale bol neuveriteľný hurhaj.
V oplotenej ohrade korzovali, v nažehlených róbach z peria, najkrásnejšie melírovlásky, aké Paula videla. Neustále čipčali.
Ozval sa výstrel.
„Vypusti ich! Puškasamostrieľka sa prebralaaa.“
Dámy sa rozbehli na slobodu a neutíchali.
Posledný vyšiel vysokým krokom polonahý svalovec s vyčesanou šticou. Pozrel sa na chlapca, strhol mu deku a prehodil si ju cez plecia.
„Kikirikikráľ!“
Nasledujúci: Vznešený únik
Předchozí: Kto je kto
Záchrana vesmírnej lásky, o ktorej skoro nič neviete, je zložitá vec. Len to, že máte nájsť všetky časti rozbitej šošovky. Paulína s potkaním chlapcom sa ocitli v kuchyni Mudr. Ivana Anatolija Urbara, správcu lesa Nefauna, promovaného psychológa. Všetko by tam potrebovalo skutočného psychológa. A z poličky sa ozýva otravný hlas.
Toto je náhradný Paradox.
Promovaný psychológ neempaticky vyskočil, zdrapol z poličky hrnček a šmaril ním do kúta.
„Akronýýýým!“
Paula nevidela ako hrnček zachytila pestrofarebná handra, lebo chlapča otvorilo dlaň. Skrývalo sklený črep. „Nepičaj,“ písklo.
„Otravný hrniec,“ muž sa pokúsil o úsmev.
Pavla nie je hlúpa. Pamätá si výroky a úškrny.
„Prosím, doneste chlapcovi košeľu. Prechladne!“ Zdvihla šálku s čajom.
Ak MUDr. chcel namietať, neurobil to. Odišiel do zadnej izby.
Paula zdrapla chlapca a stlačila vchodovú kľučku. Zamknuté!
„Použiii čaj!“ Na lietajúcej handre priletel nerozbitý hrnček.
Paula chrstla mätový čaj na dvere. Vyžral v nich dieru.
„Utekaaaj do kurníka! Čím menej vieeeš, vnímaš meneeej prekážok!“
Nasledujúci: Kurník – šopa
Předchozí: V kuchyni u poľovníka
Záchrana vesmírnej lásky, o ktorej skoro nič neviete, je zložitá vec. Paulína sa s akýmsi malým chlapcom ocitla v kuchyni Mudr. Ivana Anatolija Urbara, správcu lesa Nefauna, promovaného psychológa.
Správca prikryl vyľakané chlapča huňatou dekou.
„Než si všetko vysvetlíme, vypime si čaj! Prestieraniepestrisa!“
Priletela žiarivá handra, nad stolom spustila dúhové šálky a opäť zmizla. Zavoňala mäta.
„Nezablúdila som. Odkúzlilo nás!“ Pavla, aj MUDr., nespúšťali z chlapca oči. Ratko je chlapec?
„Potkalaaa potkanaaa!“ zaznelo. Psychológ hlas prehlušil: „Je to on!“
„A líška?“
„Zmenila by sa na červenovlasú krásku. Takým sa zo skúsenosti vyhýbam!“
„Kocúr fuč, aj líška. Šošovku nenájdem!“ vzdychla.
„Tiež mi zmizol poľovný kocúr. Pomôžem ti. Nechaj tu chlapca. Lesklé veci zbierali straky. Zmenili sa na stareny. U nich ju nájdeš.“
„Pomáhaaa v dobrej viereee. Darované nie je kradnuté.“
Nasledujúci: Paradox nepoznaného
Předchozí: Premeny, veštby a predpovede
Rozprávkový príbeh o záchrane lásky. Paulínu, potkana Ratka i líšku poslal kúzelný rarášok na miesto, ktoré nepoznali. A samozrejme ich rozdelil.
„Kto ste? V mojej kuchyni, dome, lese...“
Paulínka otvorila oko. Čučala do dvoch čiernych otvorov. Za nimi zarastený poľovník.
Zisťovala, či nie je zviazaná, keď ju objali chladné detské ručičky.
Vyskočila: „Kto a kde ste? Žiadne rozprávky!“
„Tie chceteeeee!“
Vzduchom sa kývala puška a nahé chlapča s vytreštenými očami odskočilo do kúta.
„Došlo k metamorfóze,“ pohládzal si ostré fúzy chlap. „Fagan bol isto myšou.“ Zaváhal.-„Ty levicou či červenou laňou.“
„Netárajte nezmysly!“ puška už na Paulínku nemierila. „Chcem Ratka a líšku?“
„Choleričkaaaa!“ zaznelo z police.
„Pardon,“ nevšímal si muž hlas. „Som Mudr. Ivan Anatolij Urbar. Promovaný psychológ. Správca lesa Nefauna.“
Nasledujúci: Kto je kto
Předchozí: Nálezy bez strát
Rozprávkový príbeh o záchrane lásky. Paulína s potkanom Ratkom pomohli domčeku alergickému na mágiu. A kúzelný rarášok ich aj so zamilovanou líškou poslal na cestu, ktorú hľadali a nepoznali. Ale s raráškami sa radšej nekamarátiť.
Líška štekla a dopadla na zadok. Chvost bol preč, predné labky tiež. Zadné sa premenili na ľudské. Okolo hrivy ryšavých vlasov jej poletovali malé víly.
„Slyš, slyš věštbu!“
Okolo bolo všetko. Jazierko s mečom vrazeným do skaly, tisícročné duby. V kruhu sa povaľovali rúnové kamene, kocky, aj vnútornosti. Kdečo sa dalo vyčítať.
Nikde nebolo dievča s potkanom.
„Čarodějka cítí osamělost, Hvězdář zůstane bez lásky slepý. Dívka ztratí, co ještě nemiluje. Nesmí ji nikdo sníst, opít, otrávit. Kdo je nápomocný, je šelma.“
Víly ševelili ako lístie. Slová sa zlievali s vetrom.
„Čo s tým mám spoločné?
Zdvihla sa. Nájde si oblečenie.
Nasledujúci: V kuchyni u poľovníka
Předchozí: Hlboko do vnútorností
Rozprávkový príbeh o záchrane lásky. Paulína s potkanom Ratkom sa rozhodli pomôcť domčeku alergickému na mágiu. A Ratko, ktorý hľadal príčinu v útrobách domčeka, bol vystrelený s hromadou popola.
„Si ho zabil!“ triasla Paulina otvoreným šporákom. Líška sa zatiaľ s nepredstieranou gráciou prehrabovala v obrovskej kope popola.
„Ochu,“ zaznelo od stropu, „Povedz kúzlo!“
„Abrakadabra, ty krysovrah!“ Paula zúrila.
„Ma zachránil, nekýcham!“ zachveli sa okenice.
„Asihomám!“ Líška držala v papuli kyvotajúcu sa čiernu hmotu.
„Okamžite...“
Paule sa okamžiky zliali dohromady. Ratko sa našiel v sadziach, priniesol kus skla. Líška šalela nad kúzelným artefaktom. Dom ďakoval. Dostala odpovede, nepamätala si ani otázky.
„Pomôžem vám. Opakujte:“ zarezonovala podlaha. „Rarášok, rarášok, nájdi nám cestu!“
Zjavil sa pokrčený chlapík s ušami sloníčaťa a hlasom, ktorý sa mu nepodobal: „Ako si prajete! Len budete prekvapení.“
Nasledujúci: Premeny, veštby a predpovede
Předchozí: Chalúpka neetických spôsobov
Rozprávkový príbeh o záchrane lásky ďaleko za hviezdami. Paulína s potkanom Ratkom musí nájsť rozbitú šošovku. Ich sprievodca kocúr zmizol pred zamilovanou líškou. A rozhodli sa pomôcť domčeku alergickému na mágiu.
Vnútro chalúpky sa zmenilo. Bolo neprázdne, zaplnené nábytkom.
„Pomôžete mi?“ vzdychli steny.
„V dýchacích cestách sa ti hrabať nebudem,“ Paula čakala, či kýchne. „Ak netrpíš plynatosťou, pomôže ti potkan.“
Ratko zapanáčkoval.
„Tadiaľto, prosím,“ líška sa oprela o šporák, potkan jej prebehol po chrbte a zmizol v čiernom otvore.
„Chutný chlapček!“
„Hej!“ skríkla Pavla. Na líšku i na potkana.
Nábytok nadskočil. „Už je v dymovode!“
Líška sa rozrečnila: „Láska je ľakavá, ale raz sa naplní!“
Paula pretočila oči: „Ku kocúrovi?“
„Och, dráždiš mi chvostom izoláciu!“ trámy sa zachveli.
Líška sa zvodne pretiahla. „Ja si ho pripravím.“
„Ochu-ochu, brzdi trochu!“
Sadze explodovali.
Nasledujúci: Nálezy bez strát
Předchozí: Neutečieš!
Rozprávkový príbeh o záchrane lásky. Hoci to tak nepôsobí. Dievča Paulína, potkan Ratko a kocúr Miau boli vyslaní nájsť rozbitú šošovku. Ich sprievodca kocúr však magicky zmizol pred zamilovanou líškou.
„Vypadol,“ vzdychla líška.
Okná miestnosti sa rozleteli a nevysvetliteľný prúd vzduchu vystrelil zvyšných troch do prachu pred dom.
„To boli padáky!“
Rozpršalo sa nezvyčajnými kvapkami.
„Prepáčte, to nebude nádcha,“ zaklipkala hornými okenicami chalúpka. Priečelie jej sčervenelo. „Odkedy mi čosi padlo do komína, som alergická na mágiu.“
Pauli sa nedivila. „Jasné, šelmy rozprávajú, a domček je ich architektonický variant.“
Ratko našťastie mlčal.
„Ani kvapôčková nákaza,“ huhňala chalúpka a vytiahla markízu, „to mám overené!“
„Mňa nenadchne kýchajúci dom!“ Paula vážne neznášala dážď! „Pusť nás okamžite dnu, lebo oprskám ja teba! Nepomôže ti ani padážnik!“
„Domy rozprávajú?“ divila sa líška. Vbehla za dievčaťom.
Nasledujúci: Hlboko do vnútorností
Předchozí: Po lúči, po mene
Rozprávkový príbeh o bytostiach, ktoré si padli do oka. Sprievodcovia po svete za hviezdami sú dievča Paulína, potkan Ratko a kocúr Miau. V predchádzajúcom príbehu stáli proti sebe.
Miestnosť bola malá a prázdna. Takéto drevené chalúpky videla Paula v skanzene.
Ak sa rozbehne a kopne do kocúra, sú za ním poodchýlené dvere. Oknom by šlo tiež utiecť.
Ale snáď nebude mať strach z mačky!
„Boj sa ma, kocúr!“
„Mňa nič nevyľaká! Vydaj potkana, pomôžem ti. Smrť ho už čaká!“ vykročil. „Čakania treba ukončiť okamžite.“
„Súhlasím, Najdrahší!“ cez škáru v dverách vošla prenádherná líška. „Dočkala som sa. Nemôžeš mi stále unikať,“ približovala sa ku kocúrovi so zdvihnutým chvostom. „Mám ťa. My líšky nehľadáme lásku ako zvieratá!“ Zversky zvodne sa usmiala.
Kocúr sa roztriasol, naježil a s hlasným mňau zmizol.
Nasledujúci: Chalúpka neetických spôsobov
Předchozí: A hviezdy riekli
Rozprávkový príbeh o bytostiach, ktoré si padli do oka. Sprievodcovia po svete za hviezdami sú dievča Paulína, potkan a kocúr Miau.
Pred okamžikom boli ešte v Hviezdnej veži na Ohybe svetov, ale už nie sú.
Bum. Slnko jej vrazilo tenký bozk. Až sa všetko otriaslo.
Paulínka sa vzoprela na drevenej dlážke a potrebovala vracať. Nebol čas.
Potkan sa chúlil na stropnom tráme a odporné kocúrisko bolo pripravené loviť.
Zdrapla ho za chvost. Chvosty mačiek sú šibké. Akoby chytala rybu.
„Siahneš na neho pazúrmi a zmlátim ťa metlou!“ Pauli sa obzerala po zbrani.
„Bezmenné zvery sú potrava!“ Miau si olizol labu.
Fakt rozpráva.
„Má meno!“ kombinovala.
Oči kocúra sledovali pohyb. Potkan jej zoskočil do kapucne.
„Ratko!“
Očakávala súboj.
„Dobre, rozprávaš! Kde sme a čo máme nájsť?“
„Voľakde. Nájsť to musíš sama!“ kocúr nepohnute hľadel na kapucňu.
Nasledujúci: Neutečieš!
Předchozí: Tichá noc
Rozprávkový príbeh o bytostiach, ktoré si padli do oka. Sprievodcom po svete za hviezdami je dievča Paulína, potkan a nevyspytateľný kocúr Miau.
„Čožežeto?“
Ostalo ticho ako pri žiadosti o rozbor surrealistickej básne. Počula vrzúkať hviezdy.
Netušila ako stratil zrak, koho miloval, žiadne blablabla. A má nájsť rozbitú šošovku?
„Z optiky som mala štvorku. Ako vyzerá nerozbitá.“
Potkan nadšene poskakoval.
Hluchoslepý dedkovský hvezdár, hnevala sa. Chcela si zapamätať, prečo je výnimočná! Opakovala si to, keď rozprával.
„Canis major se kamsi zatoulal. Miau není nejspolehlivější posel, ale umí přecházet světy. Doprovodí vás!“
Kreslo s dekou bolo preč. Stála v stĺporadí.
Isto sa v priestore otvoria malé dvierka, vrznú a povedú ju k dobrodružstvu. „Dostanem olovrant?“
„Svoj mám!“ zapriadol kocúr a strhol ich do tmy.
Nasledujúci: Po lúči, po mene
Předchozí: Počty sedia - Otázky a poklony
Rozprávkový príbeh o bytostiach, ktoré si padli do oka. Sprievodcom po svete za hviezdami je dievča Paulína a jej zvieratko.
„Ja do nekonečna nenapočítam!“
„Posaď se a důvěřuj.“
Paulínka zapadla do obrieho kresla, hrial ju čaj so škoricou a deka. Bezhraničný strop hviezdil.
Snažila sa pozorne počúvať, ale rozumela iba útržkom. Hvezdár rozprával rečou, ktorú ona nedokázala obsiahnuť. O veľkej láske, kvantách vzdialeností a zákonoch. Zachytila baladu o blúdení meteoritov, ale všetky záblesky, zatmenia a erupcie sa roztratili v bezmedzného hvezdárovom vesmíre.
Vždy keď zacítila, že musí spustiť viečka, prebrala sa oddýchnutá. Čas plynul inak. S hviezdami menili polohu aj ozrutné stĺpy. Cítila sa nepríjemne vianočne. Zas to na darčeky nevidela.
Potkan sa jej v lone strhol a opäť zaspal.
Nasledujúci: A hviezdy riekli
Předchozí: Na výsostiach
Rozprávkový príbeh o bytostiach, ktoré si padli do oka. Sprievodca svetom za hviezdami je dievča Paulína a jej zvieratko.
„Jedno neúplne zdravé dievča. S kým prišla?“
Starec natŕčal ucho s bielymi chlpmi. Strašidelnejšie pôsobili jeho oči. Šedivé, pravdepodobne sklené, rozpukané ešte šedivšími žilkami.
„Som Pauli,“ ovládla sa. Je slušné sa predstaviť. „Toto je potkan!“
Ten sa labkou štuchol do ňufáka. Poklona mu vyšla.
„Prepáčte, nebudete Boh, však?“
„Miau, toto dievča potrebujem? Či ty hlodavca?“
Spoza sutany vykročil agresor z lúky. Obtrel sa o muža a zatiahol dlhé mňau.
„Váš slepecký kocúr?“ Paulina neznášala, keď ju ignorovali.
„Tvoj vodiaci potkan?“ neozval sa starec, ale kocúr.
„Kšš,“ jedno ostré syknutie. Kocúr zmizol, ako to kocúry vedia.
„Som hvezdár. Spočítate mi hviezdy.“
Nasledujúci: Tichá noc
Předchozí: Po povrázku
Rozprávkový príbeh o ľuďoch, ktorí si padli do oka. Sprievodca svetom za hviezdami bude dievča Paulína a jej zvieratko.
Ležala rozčapená a premočená na mramorovej dlážke. Potkan ju škrabal na krku. Zdrapla ho a vyskočila. Musela padnúť na hlavu.
Kamenná podlaha utekala do nekonečna a v ňom mizla. Ozrutné vyrezávané stĺpy, ktoré mala z dejepisu poznať, nepoznávala. Keď zaklonila hlavu, končili až v hviezdnej oblohe.
„Miau, koho si přivedl?“ zaznelo zovšadiaľ.
„No way!“ Paula uskočila. Šedivý bradatý starec v habite sa zjavil odnikade.
Boh, pomyslela si.
„Som mŕtva?“ zakoktala, stiahla si kapucňu, utrela si nos a snažila sa vyzerať, čo najdôstojnejšie.
Zároveň si kýchla tak silno, že opľula dlažbu. Na mokro mala alergiu, nútilo ju kýchať.
„Zjevně ještě ne!“
Nasledujúci: Počty sedia - Otázky a poklony
Předchozí: Paulína
Rozprávkový príbeh o ľuďoch, ktorí si padli do oka, ale nemohli byť spolu. Sprievodcom svetom za hviezdami bude dievča Paulína a jej domáci miláčik.
Z krovia úlisne vykráčal kocúr. Rovnako sa aj tváril. Bez prižmúrenia očí sa natiahol.
„Čo sa zakrádaš, kocúrisko!“ Paulínka pritúlila potkana k sebe.
„Daj mi ho. Čo je darované, nie je kradnuté!“
Čože? Veď mačky nerozprávajú.
Hlúpy potkan sa vytrhol.
Kocúr bol rýchlejší než Paula. Hodila bundu, ale minula. Obávala sa najhoršieho.
Z čistojasnej oblohy sa rozpršalo a zjavil sa svetelný most. Tvorili ho dažďové kvapôčky vpletené do mesačného svetla. Končil nikde.
Križovali ho šelma s unikajúcim hlodavcom.
Pauli neuvažovala, či cez most prepadne, skočila a siahla po povrázku.
Kocúr zamraučal a zmizol. Stratil sa aj potkan a vlastne všetko.
Nasledujúci: Na výsostiach
Předchozí: Legenda o hvezdárovi
Rozprávkový príbeh o ľuďoch, ktorí si padli do oka, ale nemohli byť spolu. Sprievodcom svetom za hviezdami bude dievča Paulína a jej domáci miláčik.
„Všetci majú zviera, aké chcú. Len ja potkana. A ešte v pestúnskej starostlivosti. Chcem delfína! Labuť. Škorpióna!“
Paula ležala na lúke za mestečkom, spájala si súhvezdia a čakala na mesiac. Bude spln a za splnu sa dejú veci.
Z internátu, cez balkóny, namiesto učenia, sem utekala pozorovať svetielka na oblohe a svetlá domov pod ňou.
Otravný hlodavec pobehoval okolo a fučal. Rovnako ako ona, nemohol utiecť ďaleko. Vyrobila mu postroj s dlhým povrázkom.
Vzpriamil sa na zadných, krútil ňufákom a hľadel do kríkov.
„Chceš ujsť, potkan? Si bež, ale zožerie ťa drsný dravec!“
Čosi prasklo. S obavou pozrela tým smerom.
Následující: Po povrázku
Rozprávkový príbeh o ľuďoch, ktorí si padli do oka, ale nemohli byť spolu. Sprievodcom svetom za hviezdami bude dievča Paulína a jej domáci miláčik.
Sto rozprávkových rokov cez tisíc približovacích sklíčok strážil galaxie hvezdár Juraj. Celý vesmír sa zbiehal k jeho sústave ďalekohľadov, k nekončiacej veži na brale v ohybe svetov.
Neunikli mu narodenia hviezd, sledoval ako dospievajú, dávajú život planétam či sa požierajú. Udržiaval kozmos správne vyladený.
Za najvyššej kolimácie reverzným hľadáčikom objavil najvzdialenejší objekt. Neosvetlený, zahmlený.
Krútil najjemnejšími šošovkami. Odkryli sa pláne temne strieborných porastov. A ihlicové vrchy s baštami. Výškou sa rovnali hviezdnej veži.
V najvyššej našiel dievčinu. Hľadela na oblohu, cez nekonečno priamo k nemu, do jeho oka.
Zdvihla lampášik a usmiala sa.
Čosi pohlo večnosťou aj celým vnútrom hvezdára.
Následující: Paulína
