Moje články

Ponúkame im večnú mladosť, genialitu a odolnosť proti väčšine zranení. Pre všetkých ľudí na Zemi. Čo vraví 80% ľudí na to? Vraj preč s GMO ľuďmi!
Je čas konať. Dlho ich na uzde neudržíme.
Ja viem. Bolo naivné predpokladať, že sa tieto konzervy umúdria.
Vraj smrteľnosť je zmysel života. Pff... Sen o pokroku ľudstva bledne.
Musíme skúsiť iný prístup.
Aký? Čo by sa dalo s nimi robiť?
S nimi? Nič. Jednoducho sa budeme vylepšovať iba my. Keď začnú hon na čarodejnice, nebudú nám schopní ublížiť.
Ale oni chcú návrat k prírode! Koniec modernej doby!
Prečkáme to a vytvoríme novú. Dúfajme.

Lord Kostej, zapojí sa Záhrobná nekrokracia do sčítania obyvateľov?
Nemŕtvi by mali mať rovnaké práva, takže áno. Ale mám podmienky.
Aké?
Medzi národnosti pridajte kostlivec, zombie, duch a upír. Sme multikultúrna spoločnosť.
A ešte?
Zrušte predtlačené cifry na roku narodenia.
Dobre teda. Ešte niečo?
My sme prejavili našu dobrú vôľu, vy by ste mohli tiež. Zmeňte prosím spôsob výpočtu rodinných prídavkov z percent príjmu na fixné.
Nepôsobíte chudobne.
Priemerný mesačný príjem je nízky, ale náklady sú ešte nižšie a máme viac času na sporenie. Živí majú náklady vyššie, preto ak u nás rodina adoptuje dieťa, často ho nedokáže uživiť.
Dohodnuté.

-Pán knihovník, hľadal som jednu knihu, no nenašiel som ju vo vašej knižnici. Máte niekde záznamy, čo majú iné knižnice?
-Sú dosť neaktuálne, ale mám.
-Ďakujem.
Hľadal, hľadal... a našiel. De Tribus Impostoribus vlastnila knižnica v Janove.

Vydal sa na cestu. Bez svojho mohamedánskeho kamaráta sa cítil zraniteľný, ten ale nechcel, že by ho šikanovali, tak zostal doma. Tá kniha by mohla pomôcť zbaviť sa nenávistnej nálepky. Vozom, peše a loďou prešiel pol Európy.

Janovská knižnica bola obrovská. Ale večer to našiel. Vtom ho niečo trafilo do ruky.
-A teraz spi, rúhač. Túto návnadu sme pripravili na takých, ako ty.

-Pán Bond, vaše legendárne zvádzanie vám nejak nejde, sir Prescott je oveľa lepší...
Kým Agent 007 zbadal svoje zlyhanie, vyskočila z okna. Pribehol k oknu a pozrel dolu. Dopadla do bazéna v jednej limuzíne. Začul pípanie. Bomba. Vyskočil z okna.

Netrafil žiadnu limuzínu, ale smetiarske auto. Rýchlo z neho vyskočil. Do Prescottovej limuzíny, ktorá stála vedľa v zápche. Tak si pri tom narazil rebrá, že hlaveň Prescottovej pištole ani nevnímal.

-Museli sme zaplatiť výkupné, James. Ako hodnotíte svoj úspech?
-Dal som diskreditujúcu fotku zmoknutej Prescottovej manželky na Facebook... Zlyhal som, degradujte ma.
-Nedegradujeme vás. Ste preradený na misiu do Antarktídy.

Pred veľa rokmi do nášho kmeňa prišiel jeden cudzinec. Povedal nám, že nám chce pomôcť. Vraj sme nešťastní a vedel by z nás spraviť šťastných.

Rozprával nám o svojom náčelníkovi, ktorý dokázal pomôcť každému a dokázal mu dať čokoľvek, po čom skutočne túžil. Povedal aj, že ten náčelník vraj postavil celý svet okolo.

Raz nám povedal, že ho nikdy nevidel ani nepočul. Ako mohol vedieť, že ten jeho pán existuje? Nevedel nám to vysvetliť. Navyše, svet tu bol vždy, prečo by ho mal niekto postaviť.

Časom pochopil aj on, že sa mýli. Naučil sa našej múdrosti a vrátil sa domov.

Michal začínal byť nervózny. Nikto z jeho obľúbených umelcov už dlhšie nepredstavil nový hit a ani MTV nepredstavili žiaden nový talent. Časom sa to iba zhoršovalo.

Keď už bol v najhoršom, pozrel si aj nejaké rockové piesne. Zdali sa mu zvláštne, ale aspoň ich už nemal stokrát opočúvané. Skupina The Pretty Reckless ho celkom oslovila, tá speváčka Taylor Momsen bola fakt sexy. Skúšal aj ďalšie nemainstreamové žánre, ale chýbali tam sporo odeté baby.

Potom sa dočkal. MTV prišli s objavom desaťročia. Mal zas čo počúvať. Potom vyšli ďalšie hity. S radosťou sa vrátil do svojej klietky plnej hudby bez nápadov.

Démoni sa znovu približovali. Skúsila ich usmažiť mágiou, ale tí potvoráci sa už tomu evolučne prispôsobili a nemalo to veľký účinok. No nič, na takých máme zbrane. Štyroch rozsekala, ďalší jej takmer uťal ruku. Ďalší jej útok vysal životnú energiu nepriateľa a vyliečil ju a opravil jej aj magické oblečenie...
Virtuálna realita sa rozsypala.
-Čakanie sa skončilo, herné systémy suspendované.
Mala by sa tešiť, tých päťdesiattisíc rokov cesty k Barnardovej hviezde skončilo. Ale život jej postavy jej bude chýbať. Mala to byť zábavka, aby pasažieri vydržali miléniá cesty v nudnej kozmickej lodi, ale jej skutočná identita bola teraz taká nudná.

Prečítala si všetky články a fóra, ktorá našla na internete. Vedela, čo je zdravé pre jej syna Martinka. Ako mu posilniť imunitu. Ako ho ochrániť pred chorobami. Ako nenechať nenažrancov, aby sa na ňom nabalili. A to všetko prirodzene, bez vedĺajších účinkov, aby Martinko zbytočne netrpel.

Poznala triky, ako sfalšovať potvrdenie na očkovacom preukaze. Ani raz doň nedostali svoj jed. Pravidelne ho detoxikovala a posilňovala jeho imunitu prirodzeným spôsobom. Martinko bol super zdravý.

Potom dostal osýpky a záškrt súčasne. Teraz odpočíva v peknej rakvičke. Jeho nezaočkované telo bolo dokonalým hostiteľom pre vírusy. Autori tých internetových stránok súdu ako vždy unikli.

Má len jednu ceruzku, ktorá sa nikdy neminie, a dostatok času. Papier má tiež nejaký, ale nie veľa, takže musí recyklovať starý. Kreslí teda ceruzkou na škaredý šedý recyklovaný papier.
Kreslí príbehy na pokračovanie. Budovy, ulice, stromy, oblohu, ľudí... Iné budovy ako zašednuté ošarpané komunistické špaty ceruzkou nenakreslí nikto. Zelené lístie tiež, preto je stále zimné obdobie. Obloha nakreslená ceruzkou môže byť takisto iba sivá. Na bezfarebných tvárach emócie nevidno.
Ceruzkou sa dajú kresliť iba ponuré farby. Kreslí život, ktorý je sivočierny a namaľovaný na toaletnom papieri.
Náš svet taký nie je. Dajte mu niekto pastelky, nech nakreslí ten náš.

Abbath, Demonaz a Horgh vyšli do lesa, aby si spravili pár fotiek.
-Tie pásy s nábojmi ti pristanú k tej sekere, povedal Demonaz.
-Náboje sú módny doplnok, vysvetlil Abbath.
-Ale k strelnej zbrani by pasovali lepšie.
-Strelnú zbraň nechcem, Dead jednu dostal na Vianoce a zastrelil sa s ňou.
-Ty sa predsa nepovažuješ za nemŕtveho ako on.
-Načo by mi vôbec strelná zbraň bola...
-Kde je Horgh?
-Ja neviem.
-Asi zablúdil.
-Zavolám mu.
-Dobre.
-Horgh? Kde si? ... V lese? Kde v lese?! ... V Nórsku? Aj ja som! ... Stromy? Aj okolo mňa sú stromy, helvete!
Abbath sa obzrel.
-Demonaz? Kde si?

Lovec Vlado si vyšiel na lov s kamarátom Paľom. Pred plánovaním si porozprávali, kto má čo nové. Keď boli pri moste, Paľo zaujato rozprával nezaujímavé veci, Vlado sa zahľadel a nejak sa už potom nevedeli nájsť.
Našli by sa, ak by vedeli, kto kam išiel. Za mostom bol les, v ktorom žili medvede, ale lov naň vyžadoval dvoch. Pred mostom nebolo medveďov a zajace prosperovali. Zajaca zvládne každý sám.
Vlado nevedel, kam ísť. Medveďa by dali, ak by tam išli obaja... zajac by bola cena útechy, ale ísť ich loviť je blbosť ak sú na to dvaja... Čo má spraviť?

Od narodenia ma sleduje oko. Videlo ma, ako som bol dieťa a choval sa detinsky. Videlo ma, ako som dorástol a choval sa ďalej detinsky. Vidí ma, keď niekam idem. Vidí ma, keď sedím doma. Vidí ma, keď sa prezliekam. Vidí ma, keď sa sprchujem.
Chvíle, keď ma nevidí, takmer nevnímam. Nevidí zväčša, keď je tma. Vtedy zväčša nevnímam, lebo spím.
Mám ho rád. Uchránilo ma a ešte uchráni pred mnohými nehodami. Bez neho by som mnohé veci nedokázal.
Nie je to elektrické oko špiónov, ani vymyslené oko vlezlého boha. Sú vlastne dve. Moje pravé oko a moje ľavé oko.

Gangstri Kmásač, Mlátič, Drvič a Špinavec sa prechádzali parkom a hľadali niekoho, so zámerom šikanovať. Narazili na chlapíka v čiernom, sediacom na čiernej deke v tvare kvetu a držal niekoľko čiernych umelých kvetov.
-To je naše miesto, kvetinka.
-Na tejto deke?
-Ó, intelektuál. Právnik?
-Inžinier.
-Vypadni. Do basy nás nedostaneš.
-Dobre.
Vrhol kvet. Mechanický kvet. Pneumatický motor poháňaný plynovou bombičkou dopravil silný krútiaci moment a roztočil okvetné čepele proti stredu. Náraz do tela gangstra zanechal hlbokú ranu. Ďalšie 'kvetiny' odsúdili zvyšok party na pol roka v nemocnici. Deka sa začala pohybovať tiež, bol to veľký dron, odviezol svojho pasažiera preč...

Čokoláda (prečo si zvolil takú prezývku, nemám potuchy) mastil hry na počítači. Spomedzi asi troch stoviek dostupných postavičiek mu náhoda vybrala démona. To bolo pre Čokoládu dosť. Každý deň sa mu stávali takéto drobnosti. Vrany sa krákali práve na neho. Farár pri kázni o hriechu pozeral práve na neho. Raz, keď otvoril knihu, bola na strane 666. To boli znamenia. Robil niečo veľmi zle. Spýtal sa známych aj neznámych, prečo mu Boh dáva znamenia a čo od neho chce a kde asi robí chybu.
Odpovedal som. Pamätáš si každú náhodu. Namiesto riedko porastenej lúky vidíš les. Tvojím problémom je paranoja.