Moje články

-Au... tá ruka hrozne bolí. Bol som naivný, hrozne naivný, Severus.
-Keby ste si ten prsteň nedali na ruku...
-Ja viem, ale vy poznáte kúzlo, ktoré odstráni akúkoľvek kliatbu.
-Je to prototyp. Zatiaľ funguje iba v siedmich prípadoch z ôsmich.
-Skúste to, prosím.
-Samozrejme.
Snape zamával prútikom, zamumlal čosi, Albusova ruka zažiarila a... zostala čierna.
-No tak sa práve stalo to, čoho som sa obával. Nič to nespravilo a navyše to nemôžem skúsiť znova.
-Smola.
-Použijem kúzlo na spomalenie účinku, to vám zachráni zhruba rok života.
-Ďakujem.
-Ak by ste sem prišli skôr, mohol by som vám zachrániť viac rokov.

Pán veliteľ, keď ma zobrali do armády, mal som cvičiť a pripravovať sa na všetky možné situácie. Už som mal toho dosť, behanie vo výstroji sa strašne preháňalo. Keď som sa sťažoval, že tá námaha nás skôr zničí ako posilní, povedali mi, že vraj ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Samozrejme, tu na Okinawe boj nebol, nehrozil, makali sme ďalej. Číňania boli porazení a nemali šancu sa sem priblížiť. Ale povedal som si, že možno proti Američanom...
No a? Američania predsa prišli, vojak!
No a tí smradi nás tu zabetónovali v bunkri! Bolo len cvičisko. Bojisko pre nás už nebude.

Ponúkame im večnú mladosť, genialitu a odolnosť proti väčšine zranení. Pre všetkých ľudí na Zemi. Čo vraví 80% ľudí na to? Vraj preč s GMO ľuďmi!
Je čas konať. Dlho ich na uzde neudržíme.
Ja viem. Bolo naivné predpokladať, že sa tieto konzervy umúdria.
Vraj smrteľnosť je zmysel života. Pff... Sen o pokroku ľudstva bledne.
Musíme skúsiť iný prístup.
Aký? Čo by sa dalo s nimi robiť?
S nimi? Nič. Jednoducho sa budeme vylepšovať iba my. Keď začnú hon na čarodejnice, nebudú nám schopní ublížiť.
Ale oni chcú návrat k prírode! Koniec modernej doby!
Prečkáme to a vytvoríme novú. Dúfajme.

Ako ste zbohatli, pán Rotschild?
Bolo to pred Vianocami. Bola vojna, pri ústupe som sa kdesi stratil a skončil sám, v lese, bez zásob, iba s puškou a granátmi. Nemal som peniaze a lúpiť nechcel.
To bola nepekná situácia.
Áno, ale ak na Vianoce nejete do večera, uvidíte zlaté prasa. A práve to som uvidel.
Ono vás nakŕmilo?
Nie, hodil som granát, ono ho očuchalo, granát vybuchol a zabil ho.
Vy ste ho zjedli? A ako toto súvisí s vaším zbohatnutím?
Ale nie, ten hlad som vydržal, prasa som pretavil na zlaté tehly a získal dostatok financií na začatie biznisu.

Lord Kostej, zapojí sa Záhrobná nekrokracia do sčítania obyvateľov?
Nemŕtvi by mali mať rovnaké práva, takže áno. Ale mám podmienky.
Aké?
Medzi národnosti pridajte kostlivec, zombie, duch a upír. Sme multikultúrna spoločnosť.
A ešte?
Zrušte predtlačené cifry na roku narodenia.
Dobre teda. Ešte niečo?
My sme prejavili našu dobrú vôľu, vy by ste mohli tiež. Zmeňte prosím spôsob výpočtu rodinných prídavkov z percent príjmu na fixné.
Nepôsobíte chudobne.
Priemerný mesačný príjem je nízky, ale náklady sú ešte nižšie a máme viac času na sporenie. Živí majú náklady vyššie, preto ak u nás rodina adoptuje dieťa, často ho nedokáže uživiť.
Dohodnuté.

Bola temná noc. Cez mraky nebolo vidieť ani hviezdy, ani Mesiac. Prebudil sa o tretej s potrebou ísť na záchod. Vstal.
Ani nevedel ako, problém bol vyriešený a mohol sa vrátiť. Zašiel som ešte sa pozrieť, ako spí jeho syn. Obišiel vežu z lega, ktorá sa tam akosi objavila. Fakt nevedel, kde nabral na to dosť kociek. Pristúpil k jeho posteli.
Nespal. Pozrel na neho a vydesene povedal:
'Tatino, niekto je pod mojou posteľou.'
S úsmevom si ľahol, stúpil na kocku z lega a pozrel sa pod posteľ. Bol tam jeho syn a povedal:
'Tatino, niekto mi leží na posteli.'

-Pán knihovník, hľadal som jednu knihu, no nenašiel som ju vo vašej knižnici. Máte niekde záznamy, čo majú iné knižnice?
-Sú dosť neaktuálne, ale mám.
-Ďakujem.
Hľadal, hľadal... a našiel. De Tribus Impostoribus vlastnila knižnica v Janove.
Vydal sa na cestu. Bez svojho mohamedánskeho kamaráta sa cítil zraniteľný, ten ale nechcel, že by ho šikanovali, tak zostal doma. Tá kniha by mohla pomôcť zbaviť sa nenávistnej nálepky. Vozom, peše a loďou prešiel pol Európy.
Janovská knižnica bola obrovská. Ale večer to našiel. Vtom ho niečo trafilo do ruky.
-A teraz spi, rúhač. Túto návnadu sme pripravili na takých, ako ty.

-Čím je to väčší katolík, tým viac ma nenávidí.
-Nečudo, si mohamedán.
-Ja nikomu neubližujem.
-Cirkev ťa neovláda, prekáža im to.
-Táto cirkev je banda mocichtivých klamárov.
-Vaša nie je?
-Nie. Neprikazujú nenávisť.
-Nič s tým nespravíme. Naše myšlienky nie sú zakotvené v žiadnych prastarých spisoch ako tie ich.
-O jednom by som vedel.
-Čo máš na mysli?
-De Tribus Impostoribus. O troch podvodníkoch.
-Ááá! To nie!
-Prečo sa toho všetci bojíte ako diabla?
-To je spis zla! Ak to u nás nájdu, umučia nás!
-Ukážeme im len vybraný úryvok, na prastarom papieri.
-Dobre, skúsime to zohnať.
-Kde?
Pokračovanie čoskoro.

-Pán Bond, vaše legendárne zvádzanie vám nejak nejde, sir Prescott je oveľa lepší...
Kým Agent 007 zbadal svoje zlyhanie, vyskočila z okna. Pribehol k oknu a pozrel dolu. Dopadla do bazéna v jednej limuzíne. Začul pípanie. Bomba. Vyskočil z okna.
Netrafil žiadnu limuzínu, ale smetiarske auto. Rýchlo z neho vyskočil. Do Prescottovej limuzíny, ktorá stála vedľa v zápche. Tak si pri tom narazil rebrá, že hlaveň Prescottovej pištole ani nevnímal.
-Museli sme zaplatiť výkupné, James. Ako hodnotíte svoj úspech?
-Dal som diskreditujúcu fotku zmoknutej Prescottovej manželky na Facebook... Zlyhal som, degradujte ma.
-Nedegradujeme vás. Ste preradený na misiu do Antarktídy.

Čakali sme dve storočia. Osem generácií plánovania, zmien plánov kvôli nečakaným udalostiam, starostlivého zakrývania stôp a dúfania, že podmienky nastanú také, aké mali byť.
Mnohí o nás počuli. Úmyselne o sebe šírime dezinformácie, aby skutočným uniknutým informáciám nikto neveril. Zanechávame za sebou svoje symboly, ale vždy len tam, kde nič nerobíme.
Konečne sa nám to podarilo. Niekoľkokrát sme boli blízko. Ale vždy sa to pokazilo kvôli nejakej nešťastnej náhode, ako napríklad prvej svetovej. Teraz sa tak nestalo. Je čas na šampanské.
Konečne prinútime McLatheovcov, aby priznali, že ich prapredok Woody McLathe ukradol náš sústuh! A potom nám ho konečne vrátia!

Pred veľa rokmi do nášho kmeňa prišiel jeden cudzinec. Povedal nám, že nám chce pomôcť. Vraj sme nešťastní a vedel by z nás spraviť šťastných.
Rozprával nám o svojom náčelníkovi, ktorý dokázal pomôcť každému a dokázal mu dať čokoľvek, po čom skutočne túžil. Povedal aj, že ten náčelník vraj postavil celý svet okolo.
Raz nám povedal, že ho nikdy nevidel ani nepočul. Ako mohol vedieť, že ten jeho pán existuje? Nevedel nám to vysvetliť. Navyše, svet tu bol vždy, prečo by ho mal niekto postaviť.
Časom pochopil aj on, že sa mýli. Naučil sa našej múdrosti a vrátil sa domov.

Na menšiu skupinu som poslal spojencov. Na tú väčšiu som zaútočil sám. Nemali šancu. Ich oštepy mojej kožu neubližovali, ich jedy neškodili mojej fyziológii. Vytrhol som strom a niekoľkými mávnutiami ich rozhádzal po okolí.
Vrátil som sa k spojencom. Presilu nezvládali ani so zbraňami, ktoré som ich naučil vyrábať. Cestou k nim sa mi ale zatmelo pred očami... Nieeee!
Pochádzam z vesmíru, geneticky vylepšený, s úlohou pripraviť domorotcov na civilizáciu. Ich spoločnosť uznáva hlavne svaly, tak som prikázal telu ich vytvoriť. Podľa implantovaného počítača obrovské srdce poháňajúce ten kolos udieralo mocne a normálny mozog ten tlak nevydržal... a dostal mŕtvicu.

Michal začínal byť nervózny. Nikto z jeho obľúbených umelcov už dlhšie nepredstavil nový hit a ani MTV nepredstavili žiaden nový talent. Časom sa to iba zhoršovalo.
Keď už bol v najhoršom, pozrel si aj nejaké rockové piesne. Zdali sa mu zvláštne, ale aspoň ich už nemal stokrát opočúvané. Skupina The Pretty Reckless ho celkom oslovila, tá speváčka Taylor Momsen bola fakt sexy. Skúšal aj ďalšie nemainstreamové žánre, ale chýbali tam sporo odeté baby.
Potom sa dočkal. MTV prišli s objavom desaťročia. Mal zas čo počúvať. Potom vyšli ďalšie hity. S radosťou sa vrátil do svojej klietky plnej hudby bez nápadov.

Vedeckú dlho trápila otázka, či je námorníci plačú rum. Výskum na túto tému bol problematický, pretože námorníci sú drsní chlapi a plačú iba málokedy. Podarilo sa nám zistiť, že ich slabosťou je tendencia sa citovo viazať na cibuľu. Pri krájaní jednej priemernej cibule jeden námorník vyprodukoval 7.5±2.1 ml sĺz. Meranie chemického zloženia tejto kvapaliny pomocou MALDI a optickej spektrometrie ukázalo, že chemické zloženie je na 87±7% podobné rumu (závisí od značky), ale len v prípade, že námorník vypil aspoň liter rumu krátko pred experimentom, inak nie. Koncentrácie zložkiek námorníckych sĺz sú v rozsahu ich koncentrácií produktov nazývaných rum.

Démoni sa znovu približovali. Skúsila ich usmažiť mágiou, ale tí potvoráci sa už tomu evolučne prispôsobili a nemalo to veľký účinok. No nič, na takých máme zbrane. Štyroch rozsekala, ďalší jej takmer uťal ruku. Ďalší jej útok vysal životnú energiu nepriateľa a vyliečil ju a opravil jej aj magické oblečenie...
Virtuálna realita sa rozsypala.
-Čakanie sa skončilo, herné systémy suspendované.
Mala by sa tešiť, tých päťdesiattisíc rokov cesty k Barnardovej hviezde skončilo. Ale život jej postavy jej bude chýbať. Mala to byť zábavka, aby pasažieri vydržali miléniá cesty v nudnej kozmickej lodi, ale jej skutočná identita bola teraz taká nudná.

Vchodové dvere do činžiaku som otvoril nárazom pleca. Hlučne som vyšiel po schodoch, sypajúc nadávky. Dvere do bytu som vykopol. Ranu ako z dela susedia ignorovali, asi sa báli zisťovať, čo sa deje. Kopol som za rozmlátené dvere malú skrinku, aby sa neotvárali.
Vrazil som do skrine s potravinami, strčil do nej hlavu a chytil do zubov klobásu. Na chvíľu som prestal nadávať, aby mi nevypadla z úst. Kým som ju dojedol, motal som sa po byte, zanechávajúc vlhkú stopu po topánkach.
Keď som dožul klobásu, zamumlal som pár ďalších vulgarizmov. Nenávidím toho parchanta, čo mi zviazal ruky za chrbtom.

Prečítala si všetky články a fóra, ktorá našla na internete. Vedela, čo je zdravé pre jej syna Martinka. Ako mu posilniť imunitu. Ako ho ochrániť pred chorobami. Ako nenechať nenažrancov, aby sa na ňom nabalili. A to všetko prirodzene, bez vedĺajších účinkov, aby Martinko zbytočne netrpel.
Poznala triky, ako sfalšovať potvrdenie na očkovacom preukaze. Ani raz doň nedostali svoj jed. Pravidelne ho detoxikovala a posilňovala jeho imunitu prirodzeným spôsobom. Martinko bol super zdravý.
Potom dostal osýpky a záškrt súčasne. Teraz odpočíva v peknej rakvičke. Jeho nezaočkované telo bolo dokonalým hostiteľom pre vírusy. Autori tých internetových stránok súdu ako vždy unikli.

Teroristi sa zabarikádovali v byte. Vyhrážali sa, že ak policajti neodídu, vyhodia celý činžiak do povetria. Na miesto prišiel Demolitionman. Obdivuhodným stenolezectvom sa dostal k oknu a vbehol dnu. Ozvali sa výstrely. Traja teroristi vyleteli von oknom, ďalším rozmlátil barikádu.
Jeden z nich prežil pád bez zranení a zobral si rukojemíčku.
-Vypadnite všetci, inak ju zabijem!
Vylepila mu. On do nej vystrieľal zásobník. Vrazila mu medzi oči tak, že odletel desať metrov. Už sa nepostavil. Demolitionman k nej dobehol:
-Mami, nebuď trápna, bez štýlu to je o ničom. Čo ak sa dozvedia, že sme kyborgovia z budúcnosti, čo tu uviazli...

Má len jednu ceruzku, ktorá sa nikdy neminie, a dostatok času. Papier má tiež nejaký, ale nie veľa, takže musí recyklovať starý. Kreslí teda ceruzkou na škaredý šedý recyklovaný papier.
Kreslí príbehy na pokračovanie. Budovy, ulice, stromy, oblohu, ľudí... Iné budovy ako zašednuté ošarpané komunistické špaty ceruzkou nenakreslí nikto. Zelené lístie tiež, preto je stále zimné obdobie. Obloha nakreslená ceruzkou môže byť takisto iba sivá. Na bezfarebných tvárach emócie nevidno.
Ceruzkou sa dajú kresliť iba ponuré farby. Kreslí život, ktorý je sivočierny a namaľovaný na toaletnom papieri.
Náš svet taký nie je. Dajte mu niekto pastelky, nech nakreslí ten náš.

V autobuse bola strašne veľa ľudí. Ak sa dobrých ľudí všade veľa zmestí, ani anjelov by sa tam toľko nevošlo. V tom dave niekto zakričal:
-Mizerná tlačenica a vreckári! Prišiel o peňaženku aj s dokladmi kvôli tejto hnusnej tlačenke!
Koniec vety počul novinár Michal. S trochou fantazie by sa z toho sal vytrieskať riadne dobrý príbeh za pekný honorár.
Kuriozita z MHD! Päťdesiatnik prišiel o doklady kvôli tlačenke! V autobuse bol uviaznutý tak dlho, že vymenil svoju peňaženku za kúsok jedla, konkrétne tlačenku s chlebom. V peňaženke mal aj doklady. Obchodná inšpekcia sa k dlhodobému problému meškania autobusov nechce vyjadrovať.

Abbath, Demonaz a Horgh vyšli do lesa, aby si spravili pár fotiek.
-Tie pásy s nábojmi ti pristanú k tej sekere, povedal Demonaz.
-Náboje sú módny doplnok, vysvetlil Abbath.
-Ale k strelnej zbrani by pasovali lepšie.
-Strelnú zbraň nechcem, Dead jednu dostal na Vianoce a zastrelil sa s ňou.
-Ty sa predsa nepovažuješ za nemŕtveho ako on.
-Načo by mi vôbec strelná zbraň bola...
-Kde je Horgh?
-Ja neviem.
-Asi zablúdil.
-Zavolám mu.
-Dobre.
-Horgh? Kde si? ... V lese? Kde v lese?! ... V Nórsku? Aj ja som! ... Stromy? Aj okolo mňa sú stromy, helvete!
Abbath sa obzrel.
-Demonaz? Kde si?

-Dobrý deň.
-Vitajte. Chcete si len niečo vypočuť, alebo si chcete niečo kúpiť?
-Tentokrát kúpiť. Vy si tiež predsa potrebujete zarobiť, bolo by škaredé k vám chodiť toľko počúvať a nič nekúpiť.
-Dobre teda, čo si prajete?
-Chceli by sme Tomb of the Mutilated od Cannibal Corpse.
-Hneď to donesiem... hm... tu je... pozerajúc sa na ten obal... máte už osemnásť, chlapci?
-Áno, áno.
-Neverím. Ukážte občiansky.
-Zabudli sme si ich doma. My si vás ale vážime, preto by vám aj zaplatili viac.
-Dvojnásobok, pane.
-No dobre. Ale nepovedzte to nikomu.
Tristo korún. To je cena dospelosti za jedno cédečko.

Lovec Vlado si vyšiel na lov s kamarátom Paľom. Pred plánovaním si porozprávali, kto má čo nové. Keď boli pri moste, Paľo zaujato rozprával nezaujímavé veci, Vlado sa zahľadel a nejak sa už potom nevedeli nájsť.
Našli by sa, ak by vedeli, kto kam išiel. Za mostom bol les, v ktorom žili medvede, ale lov naň vyžadoval dvoch. Pred mostom nebolo medveďov a zajace prosperovali. Zajaca zvládne každý sám.
Vlado nevedel, kam ísť. Medveďa by dali, ak by tam išli obaja... zajac by bola cena útechy, ale ísť ich loviť je blbosť ak sú na to dvaja... Čo má spraviť?

Ruský oligarcha arabského pôvodu Ivan al-Adeen videl bezdomovca piť litre vodky. Tak sa ho spýtal, odkiaľ jej toľko má. Bezdomovec prezradil, že našiel lampu, ktorú keď pošúcha, vyjde duch a splní mu prianie. Tak ju vymenil sa svoj džíp a vilu a celý naradostený ju pošúchal. Vyšiel odtiaľ duch, Ivan hneď naňho spustil:
-Chcem palác a helikoptéru!
-Nie!
-Ty plníš priania, nie?
-Áno, sme špecializovaní. Chceš Putin Vodku alebo Pirate Gin?
Vyskúšal oboje. Pirate Gin mu chutil viac. Pýtal si ho vo veľkom, predával a zarobil si na palác aj helikoptéru. Duchovi prischlo meno po nápoji, ktorý Ivanovi toľko zarobil.

Od narodenia ma sleduje oko. Videlo ma, ako som bol dieťa a choval sa detinsky. Videlo ma, ako som dorástol a choval sa ďalej detinsky. Vidí ma, keď niekam idem. Vidí ma, keď sedím doma. Vidí ma, keď sa prezliekam. Vidí ma, keď sa sprchujem.
Chvíle, keď ma nevidí, takmer nevnímam. Nevidí zväčša, keď je tma. Vtedy zväčša nevnímam, lebo spím.
Mám ho rád. Uchránilo ma a ešte uchráni pred mnohými nehodami. Bez neho by som mnohé veci nedokázal.
Nie je to elektrické oko špiónov, ani vymyslené oko vlezlého boha. Sú vlastne dve. Moje pravé oko a moje ľavé oko.

Do okien základne bili dažďové kvapky vedené silným vetrom letnej búrky. Pochmúrne počasie dopĺňalo pochmúrnu náladu vojakov. Vojna sa vyvíjala zle a nebola najmenšia nádej na zlepšenie.
-Ako myslíte, že to dopadne, čatár Našiname?
-Američania vyrobili Zbraň. S veľkým Z. Nemáme žiadnu šancu. Ja to vidím na harakiri. Jeden záblesk a je z vás spálená mŕtvola, kapitán, ak ste v tieni, umriete v troskách...
Hneď na to ich oslnil silný záblesk svetla niekde zvonka.
-Použili ju. Za sekundu nás zabije tlaková vlna.
-Nemáme čas ani na harakiri.
S výrazom absolútnej paniky na seba hľadeli, neschponí pohybu.
Potom sa ozval hrom.

Gangstri Kmásač, Mlátič, Drvič a Špinavec sa prechádzali parkom a hľadali niekoho, so zámerom šikanovať. Narazili na chlapíka v čiernom, sediacom na čiernej deke v tvare kvetu a držal niekoľko čiernych umelých kvetov.
-To je naše miesto, kvetinka.
-Na tejto deke?
-Ó, intelektuál. Právnik?
-Inžinier.
-Vypadni. Do basy nás nedostaneš.
-Dobre.
Vrhol kvet. Mechanický kvet. Pneumatický motor poháňaný plynovou bombičkou dopravil silný krútiaci moment a roztočil okvetné čepele proti stredu. Náraz do tela gangstra zanechal hlbokú ranu. Ďalšie 'kvetiny' odsúdili zvyšok party na pol roka v nemocnici. Deka sa začala pohybovať tiež, bol to veľký dron, odviezol svojho pasažiera preč...

-Pane, blížia sa votrelci.
-Použijeme našu zvyčajnú taktiku. Na nič iné nemáme dosť vojakov.
-Jasné, cez priesmyk ísť musia, sedliaci na nich spustia lavínu kamena.
-Áno, potom ich naša malá skupinka vojakov dorazí.
-Ale oni poznajú náš trik.
-Viem.
-Sú krytí medzi vozmi, ktoré si doviezli na zbrzdenie kameňov.
Pán odišiel do vojny.
Po dni sa vrátil.
-Vyhrali sme.
-Poznali predsa náš trik. Neinovovali sme desaťročia.
-Áno, ale spravili chybu.
-Kde mohli spraviť chybu?
-Vozy zastavili kamenie, my sme utiekli, lebo ich bolo veľa na to, aby sme ich dorazili... tak na nich zhodili kamenie znova, keď nás víťazne prenasledovali.

Čokoláda (prečo si zvolil takú prezývku, nemám potuchy) mastil hry na počítači. Spomedzi asi troch stoviek dostupných postavičiek mu náhoda vybrala démona. To bolo pre Čokoládu dosť. Každý deň sa mu stávali takéto drobnosti. Vrany sa krákali práve na neho. Farár pri kázni o hriechu pozeral práve na neho. Raz, keď otvoril knihu, bola na strane 666. To boli znamenia. Robil niečo veľmi zle. Spýtal sa známych aj neznámych, prečo mu Boh dáva znamenia a čo od neho chce a kde asi robí chybu.
Odpovedal som. Pamätáš si každú náhodu. Namiesto riedko porastenej lúky vidíš les. Tvojím problémom je paranoja.

Ahoj.
Ahoj, ako sa máš?
Celkom fajn. A ty?
Aká je tvoja obľúbená farba?
Čierna.
Čierny je tieň, nie je to farba.
Som si istý, že to farba je.
Nie. Farby sú len tri, modrá, žltá a červená.
A zelená? Nech z nich ide zložiť ostatné?
Nie.
Čo piješ? A hlavne koľko?
V akých šatách podľa teba vyzerám dobre?
V čiernych.
Čierna nie je druh psa, je to farba.
O psoch ani jeden z nás doteraz nezmienil.
Ale áno.
Dobrý pokus, najpokrokovejšia automatická inteligencia súčasnosti, no je mi ľúto. Ako človek sa nechováš. Turingovým testom, teda aspoň u mňa, neprechádzaš.