Moje články

Fandom Harry Potter, paródia
„Zas je tu jaro je tu, lidi šílí...“
Na konári stromu stála profesorka Umbridgeová, sporo odetá v ružovom a spievala.
„To vy?“ Hermiona sa zamračila na dvojčatá.
„To Harry, my sme mu len poskytli prostriedky...“ Nevinné úsmevy.
„Ako?“
„Ropucha miluje čaj a robí s ním teátre... A Harry si u nej odpykáva tresty. Len sme mu dali za hrsť weasleyovským spôsobom vylepšených muklovských... akože čajových lístkov a on jej ich podstrčil...“
„Akých?“
„Koky a konope...“
„Kdepak ty ptáčku hnízdo máš...“
„A toto?“
„Nepredpokladali sme, že k nej pôjde Dumbledore na čajový večierok...“
„Zaujímalo by nás, o akom vtáčikovi to spieva...“

Fandom Pán prsteňov, paródia
A/N: S radosťou venujem Arn Dair, Angie, Witch a Markovi s odkazom... Už len pár dní! A na konci mája to poriadne zapijeme :)))
Plavili sa jednou z posledných lodí do krajiny veľkého Manwëho.
„Vážení! Padla!“ radostne oznámila Galadriel.
„Konečne, strašne sa to vlieklo,“ Elrond si zapálil cigaru.
„Čo sa to tu deje?“ Frodo nechápal.
„Prekvapený?“ otočil sa k nemu Gandalf. „Hrali sme predstavenie...“
„Ste blázni?“
„Svojím spôsobom sme blázni, ktorí sa nudili.“
„A čo Aragorn, Arwen a ostatní?“
„Komparzisti...“
„Ale...“
„Sme amatérski umelci. Stredozem bola pre nás doska, ktorá znamená svet...“
„Kto bude robiť trailer?“ Elrond s Galadriel nerušene konverzovali.
„Vraj Melkor... Saruman poskytol rozhovor novinárom...“
„Kde je tá zmluva na výnosy z reklamy?“ na palubu vtrhol Sauron s logom ORIFLAME na hrudi.

Fandom Harry Potter, paródia
A/N: S blížiacim sa koncom súťaže už odo mňa nemôžete očakávať nič hodnotné, ak sa teda také niečo objavilo:)
„Čuchni si!“
Voldemort sa tváril posmešne. Svojím pozadím sa natŕčal k Petrovi Pettigrewovi.
Smrťožrúti nechápali. Zrejme to ich Pán s tými elixírmi trocha preháňa...
„Má byť pre teba pocta čuchnúť si k môjmu zadku... Tak čuchaj!“
Peter sa nesmelo skláňal. Na malý okamih sa mu v tvári zjavilo znechutenie.
„Čuchaj, Červochvost!“
„Pane... prečo?“ zjavne sa mu nechcelo.
„Severus, prezraď mu, prečo mu odporúčam čuchnúť si k môjmu zadku.“
„Bude mi potešením,“ Severus sa uškrnul. „Červochvost, ak sa už chystáš pchať Temnému Pánovi do zadku, mal by si si najprv preskúmať terén...“
„Správne. Mohla by odtiaľ vyskočiť Nagini, napríklad, alebo Bellatrix...“

A/N: Čísla som si dovolila nerátať medzi slová.
Ospravedlňujem sa, ak sa niekoho toto drabble dotkne! Musela som skôr, kým by to "použil" niekto iný.
Pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo, lenivosť.
Sláva buď Bohu, že skrze Ježiša Krista, všetky hriechy, vrátane „siedmych smrteľných hriechov“, nám môžu byť odpustené (Matúš 26:28; Skutky 10:43; Efezským 1:7)
Všetkých sedem hriechov môže byť v konečnom zúčtovaní odpustených, ak veríte v Boha, oželiete a kajáte sa.
Tak to má zariadené Boh.
Existuje ôsmy hriech. Hoc neoficiálny, je najsmrteľnejší. Nemáte možnosť žiadať o odpustenie, nemáte možnosť ani hlesnúť. Ak ho spáchate, je to váš koniec. Cesta späť proste nejestvuje.
Nenaserieš.
Nikdy, nikde, ničím neurazte alebo sa inak nedotknite Chucka Norrisa.
On to má zariadené inak, ako Boh...
On trestá okamžite...
Fandom Crossover Biblia a Chuck Norris

Fandom Harry Potter
A/N: Výbuch=kotlík=Neville. Ten názov k tomu skutočne zvádzal. A ja som sa nechala zviesť:)
„Zrušte to!“ pípol Neville.
„Dobre, no.“
„Okamžite!“ Neville bol viac ako naštvaný.
„Ani jeden z nás by to nezvládol.“
„Natreli sme to Snapeovi? Natreli... Tak nestresuj, Hermiona.“
„Dobre. Ten výraz, ktorý mal, keď sa Nevillovi, teda mne, teda... no to je jedno... keď sa mu podaril spraviť elixír, bol veľavravný.“
„Vidíš! Spravila si Nevillovi úžasnú reklamu.“
„Ale čo reklama, ktorá sa ušla mne? Musela som sa zblázniť, keď som súhlasila s výmenou duší...“
Predtým na hodine elixírov.
„Neuveriteľné, nepredstaviteľné, neočakávané!“ Snape sa spokojne škeril. „Výbuch kotlíka! Očakával by som od vás čokoľvek, slečna Grangerová, ale že ma až takto pobavíte...“

Fandom história
„Bože môj, prečo si ma opustil?“
Šepla ukrivdene, keď ju na hranici začali olizovať horúce plamene. Nepočúvala výsmešné výkriky o kacírstve a čarodejníctve. Nevnímala kamene, ktoré do nej triafali. Nechápala. Kde sa stala chyba? Ako ju mohol zanechať napospas práve teraz, keď ho najviac potrebovala?
Bola jeho poslom, počúvala jeho hlas už od malička. Tak kde je teraz? Riadila sa jeho radami a robila, čo jej našepkával. Nebolo jej však súdené dokončiť všetky zámery, ktoré plánoval Francúzsku.
Omrzela ho? Preto ju zajali, odsúdili, upálili? Možno sa dozvie odpovede, keď bude pri ňom... Johanka z Arcu sa dostane k svojmu Bohu.

Fandom Harry Potter
A/N: Nutkanie bolo proste silnejšie...
„Harpyja, Medúza, Cerberus, Minotaur, Lochnesska, duchovia, démoni, Yeti, Zombie a spolu s nimi ďalšie obludy sa majú stretnúť na jednom mieste. Na plese príšer,“ oznamoval profesor Dumbledore Fénixovmu rádu. „Musíme vymyslieť plán, ktorým by sa nám podarilo raz a navždy s nimi skoncovať.“
„Svet by si určite oddýchol.“
„Nehovoriac o tom, že ich chce Voldemort získať na svoju stranu.“
„Boli by preňho veľmi prínosnými.“
„Ako to spraviť?“
„Budeme musieť presvedčiť nejakého ducha... napríklad sira Nicholasa, aby sa medzi nich votrel a nenápadne by nás vpustil,“ dumal Albus.
„To nebude potrebné,“ natiahol Severus a zamával papierom. „Ste medzi pozvanými, profesor Dumbledore...“

Varovanie: Prvá blbosť, ktorá mi napadla, páč nebude čas nejak dôkladnejšie, duchovnejšie sa zamýšľať...
„Hic sunt leones!“
„No tak, Phil, tieto latinské výroky si odpusti,“ usmial sa lovec senzácií na svojho parťáka. „Jednoducho pozrieme, čo sa to tu deje...“
Stáli pred jaskyňou, v ktorej záhadne mizli veci i ľudia. Ľudia sa síce našli, ale boli dezorientovaní a nič si nepamätali. Veci nikto nikdy nenašiel.
„Dával by som si pozor.“
„Tak si dávaj.“
„Možno sú to ufóni...“
„Možno tí, možno čierna diera.“
„Pozri!“
Stáli pred tmavým vchodom do jaskyne, odkiaľ vykúkal muž...
„Ahojte! Prepáčte, ale budem vás musieť omráčiť. Neskôr vás pustím, ale tie vecičky by som si rád ponechal. Mimochodom, volám sa Artur Weasley...“
Fandom Crossover Original a Harry Potter

Fandom Originál
„Ušiel...“
Jonathan bol skúseným vyšetrovateľom. Tá správa ním však silne otriasla. Pamätal si každý okamih a v snoch sa mu pripomínal...
Sedmička, šťastné číslo. Kvety, krásne ženy. Zmiznutie siedmych krásnych žien. Sedem krások, sedmokrások...
V pivnici našli štyri truhlicové mrazničky, bez prúdu. Našli v nich rozporciované telá šiestich žien. Tú siedmu zjedol. Celú. Až na hlavu. Jeho kolega sa z toho hnilobného puchu rozkladajúceho mäsa, na ktorom sa hemžili červíky, povracal.
Hlavu našli spolu s ostatnými v ďalšej miestnosti. Miestnosť bola oltárom, hlavy ležali poukladané v kruhu, na okvetných lístkoch sedmokrások. Tváre žien boli zabalzamované, i tak im z krkov viseli sčerneté cievy a zdrapy svalstva. Ďalší kolega sa povracal.
Na stenách boli obrázky. Sedmokrások a žien.
Našli ho o dve poschodia vyššie, pri slávnostne prestretom stole. Servíroval si pečené rebrá, ktoré nemohli byť žiadneho zvieraťa. V pohári bola zelenkavá žlč. Plávali v nej ľudské, modré oči.
„Prečo ste to robili?“
„Len tak.“ Jeho ľadový smiech, bez štipky ľútosti, ho bude prenasledovať do konca života. „Milujem kvety a ženy. Ženy mi chutia. A sedmička, to je moje šťastné číslo. Sedmokrásky...“
Ušiel, dostal sa na slobodu. Koho ďalšieho zabije, zje?
Jonathan sa strhol zo spánku. Na kraji postele našiel kvet sedmokrásky...

Fandom realita
A/N: Pôvodne to mal byť fandom Harry Potter, ale akosi sa mi tam nezmestil ani Harry a ani Ginny:))) Tak kto chce, nech si ich tam predstaví:D
„Nádej umiera posledná.“
Žiadna nádej nebola. Každý výkrik, ktorý sa niesol z uzavretej izby, nádej zabíjal. Hrozba, že umrie, bola príliš veľká. Predpokladané a očakávané komplikácie... Ona sa tak rozhodla, nehľadiac na nebezpečenstvo, ktoré z toho plynulo. Nenávidel sa za to, že ju nedokázal presvedčiť. Teraz... bolo to tak blízko a on nemohol nič iné, len čakať a trpieť. Modliť sa a dúfať. Každá sekunda sa vliekla ako večnosť, krik bol strašný... Chcel to znášať miesto nej, ale to jediné nemohol...
Nakoniec bol rád, že ju nepresvedčil. Prežila a on ho bude milovať, aj keď ohrozil jej život...
„Môj synček...“

Fandom Originál
A/N: Ukážkové BJB
„Kto si?“
„Tvoj vnuk.“
„Aha... Rastieš, už si veľký vták.“
„Ďakujem,“ malý hrdo našuchoril perie.
„Prečo si prišiel?“
„Pozrieť ťa.“
„Aha... Tak keď si už tu, niečo ťa naučím.“
„Ale, dedko...“
„Možno sa ti bude zdať učenie ako mučenie, ale keď na to tvoji rodičia kašlú, tak ťa to naučím ja,“ starký prísne zovrel zobák.
„A čo?“
„Lietať! Všade hrozí nebezpečenstvo a ty musíš vedieť prežiť. Takže, roztiahni jedno krídelko, potom druhé, rozbehni sa. Takto...“
„Dedko!“
„No čo je?“
„My sme pštrosy, nelietame...“
„Aha... Tak ťa aspoň naučím strkať hlavu do piesku.“
„Dedko, pozor!“
Prááásk.
„Kamene.“
„Aha...“ zamrkal. „Kto si?“

Fandom história, čerstvejšia
„Pridaj! Zrýchli!“
Auto sa veľkou rýchlosťou rútilo po uliciach a snažilo sa uniknúť prenasledovateľom. Hyenám v ľudskej koži, ktorých jedinou úlohou bolo vyňuchať prominentov, najlepšie v nejakej pikantnej situácii a odfotiť ich. Paparazzi...
Netušili, že sa rútia do pasce, z ktorej sa im nepodarí vyviaznuť živým. Prudký náraz do steny parížskeho tunela a následné odhodenie auta do jedného z nosných pilierov si vyžiadalo obeť, za ktorou stále trúchli celý svet.
Alkohol v krvi vodiča, či novinári bez svedomia... bolo to úplne jedno.
Divoká naháňačka. Tunel smrti. Tragická pasca. Nezmyselná, zbytočná smrť troch ľudí.
Diana Frances Spencerová sa už nikdy neusmeje...

Chcel všetko zmeniť a zmenil...
Zdravie pre ťažko chorú matku, trocha viac peňazí pre ženu, šťastie pre deti. Aby už viac netrpeli núdzou, chorobami, nespokojnosťou, strádaním, smútkom.
Ale za akú cenu?
Neostali ani spomienky, pretože si nespomenuli. Nebolo na koho. Neexistoval. Pre nich nie. Snažil sa natiahnuť ruku a aspoň na maličký okamih sa ich dotknúť, ale nemohol. Ani hlásku nevydal, keď chcel na seba upozorniť.
Nebol mŕtvy. Stále ich videl. Bdel v ich blízkosti, pritom bol tak ďaleko...
Niesol svoj kríž s úsmevom. Za toto to stálo, aj keď bola cena za ich šťastie veľká.
Upísal sa krvou. Diablovi...

Fandom Šmoulovia
A/N: Toto už nie je šialené zadanie... Drabble je absolútnym nezmyslom a už to nie je ani BJB ale PKU :)
„Čo robíš, Kutil?“
„Šmolkujem vežičky, Šmoulinka.“
„Vežičky tu budú stáť
Krásne sa budú vynímať...“
„Vďaka, Poeta...“
„Ale prečo vežičky?“
„Taťka Šmoula dostal nejakú knihu a prečítal si v nej o vežiach...“
„Nemám rád knihy.“
„Ale prečo ich dal stavať?“
„Asi sa zošmoulkoval trávou...“
„No toto!“
„Áno a má ich byť sto, tak staviam.“
„Prečo sto?“
„Videl film 101 dalmatíncov...“
„A ten jeden?“
„Zaokrúhľoval...“
„Tak to by si mal byť rád, že nevidel Tisíc a jednu noc.“
„Mňa to ale baví!“
„Dobre, Kutil, nešmolkuj...“
„Náš Taťka Šmoula by sa pokojne mohol volať Stovežatým Taťkom...“
„Nemám rád filmy, ale trávu mám rád...“

„Čo?“ Severus vyvalil oči.
„Ahoj, zlatíčko,“ zvodne sa naňho usmiala polonahá deva.
„Zdvorilostné frázy si odpustite,“ vrkol, keď nabral sebakontrolu. „Čo tu chcete?“
„Prišla som ťa potešiť.“
„Prosil o to niekto?“
„A musel?“
„No...“ zaváhal a zamračil sa. „Bol by som rád, keby ste si pozbierali oblečenie... pokúsili sa to na seba navliecť, ak je to vzhľadom k jeho veľkosti a vašej objemnosti vôbec možné a vypadli odtiaľto...“
„Nevrav, že nemáš chuť...“
„Napína ma...“
„Neuveriteľné... chlap bez libida...“
„Áha! Už viem, odkiaľ vietor fúka... Nastrčil vás sem chlap, z ktorého libido vytryskuje ako z fontánky...“ nazúrene nazrel do chodby. „Black!!!“

„Rozbime mu hlavu.“
„To je príliš...“
„Ja viem, detinské.“
„Musíme prísť na niečo inteligentnejšie.“
„Podarí sa nám to?“
„Neviem. Skúsime to. Pozri!“
„Kniha?“
„Správne. Kniha muklovských otráv.“
„Už si ju čítal?“
„Ja?“
„Áno, ty.“
„Ešte nie.“
„Tak do toho...“
Po šiestich hodinách.
„Už nevládzem.“
„Tak... čo sme sa dozvedeli?“
„Najkrajšie sú cyankáli, veľmi prudký jed. Vyznačujú sa vôňou horkých mandlí...“
„Určite ma teší, že držíte a dokonca čítate knihu... len nechápem, prečo miesto vypracovania obyčajnej úlohy na elixíry mrháte energiou na vymýšľanie takej šialenosti, akou je vražda profesora Snapea,“ Hermiona zavrtela hlavou. „Jed na Snapea... naivní blázni.“
„Tak použijeme prútik...“

A/N: Použité všetky predpísané slová až na krychlu, tú som si dovolila preložiť na kocku. No a keďže v slovenčine nemáme obrtlík vo význame točiť sa ako na obrtlíku, tak som to vzala doslovne:)
Upozornenie: Na šialenosť odpovedám šialenosťou:))
„Ivan... kocka...“
„Čo?“ Harry zízal na Trelawneyovú, ktorá bola v tranze.
„Možno nová veštba,“ Hermiona šmarila Rona košíkom, pretože sa pokúšal nazrieť profesorke cez roztrhané gate.
„Zase veštba?“
„Musíme to povedať jej kolegom, mohli by nám to vyjasniť...“ mudrovala chrabromilčanka.
„Haló!“ Harry drgol do Sibyly, ktorá sa tak triasla, až sa sklo sypalo zo zrkadla na stene.
„Na obrtlíku...“
„Čo chce?“
„Ukazuje na glóbus.“
„Vidím!“
„Nie na obrtlíku... ale na obratníku Raka. Asi si prehryzla jazyk. Ivan a kocka je na obratníku Raka...“ zamyslene skonštatovala a niečo pichla Ronovi do rúk.
„Žaluď? Chceš mi tým niečo naznačiť? Večer mám voľno...“

„Snapeovi preskočilo!“
„Ako môže chcieť niečo také?“
„Máme mu priniesť ambróziu a nektar!“ Ron s Harrym sa otočili na svoju kamarátku.
„Počula som...“ okomentovala Hermiona.
„Ako môžeš byť taká pokojná?“ Harry nechápal.
„Ty určite poznáš riešenie, však?“ zaškľabil sa Ron.
„Samozrejme,“ prikývla. „Snape nám zadal úplne jednoduchú úlohu...“
„Jednoduchú? To máme ísť do toho Panthenolu, chytiť si grónskeho boha a chcieť jeho večeru?“ Ron vyvalil oči. Harry mal ústa dokorán.
„Keby ste dávali na herbológii pozor vedeli by ste, že Ambrózia palinolistá je rastlina a nektar sladká vonná šťava kvetov. Ale keďže ste obaja hlupáci, tak si bežte do Grécka...“

„Excelentné!“ oznámil Snape triede, čím sarkasticky zhodnotil obsah Ronovho kotlíka. „Čo ma vôbec neprekvapuje...“ natiahol. „Weasley, mali by ste sa pokúsiť tráviť viac času v knižnici, nielen pri jedle vo Veľkej sieni, či vymýšľaním sprostostí. Hm, naivná predstava zúfalého človeka... O niečo tupší je už len Longbottom.“
„Aj jedlo je dôležité,“ zaprotestoval. Snape ho prebodol pohľadom. Ron sčervenel.
„Keby sa aspoň každá stá kalória, ktorú do seba vopcháte, premenila na enzým, ktorý by vyživoval vaše veľmi skromné množstvo neurónov centrálnej nervovej sústavy, tak by ste možno neboli takým idiotom, akým bezpochyby ste. Svet by to rozhodne prijal s búrlivým nadšením...“

Fandom Alžbeta Báthoryová
„Budú Vianoce!“ vykríkla Báthoryčka rozšafne. „Na to sa musím dôkladne pripraviť...“
Priviedli desať mladých dievčat. Nič netušiacich, naivných a panenských dievčat. Báthoryčka sa najprv vyžívala v mučiacich procedúrach. Kvapkala na ne horúci vosk, pichala ihly, prikladala žeravé železo. Postupne im prerezala krčnú tepnu, žily na predlaktí. Nadšene sledovala, ako sa z dievčat vytráca život, ako z nich strieka krv. Ako prameň po prameni vyteká životná tekutina do vane, v ktorej sa hodlala kúpať...
„Na úžasný kúpeľ!“ zdvihla kalich s čerstvou, teplou krvou a poriadne si odpila. „Na nehynúcu mladosť a krásu...“ ponorila svoje telo do krvavého kúpeľa. „Na večný život...“

Upozornenie: Drabble patrí do kategórie megahlúpostí. Ale dnes asi nič iné nedám :/
Hollywood šalel.
Schwarzeneggerovi muselo preskočiť, keď vyzval na súboj o najsilnejšieho herca Norrisa. Arnie sa snažil. Ťahal jeden, potom hneď päť kamiónov...
Ale Chuck bol proste Chuck...
Prišiel mahut so slonom. Žiaden problém...
Ibaže slon si sadol na Chuckov bok, do ktorého prednedávnom narazil vlak. Bol síce do poslednej matice zničený, ale on svoj bok cítil. Väčšinou, keď malo prísť k zmene počasia. Nepríjemná, otravná bolesť. A teraz na ňom sedel ON...
Auvajsss...
„Chuckie, lesknú sa ti oči. Chlapci predsa neplačú...“
„Neplačem, to sa mi len potia oči,“ usmial sa. „Osem ton je osem ton...“
Nech ten slon už vypadne!

Miloval svojho brata, bol veľkým bojovníkom. Vzorom pre každého. A on sa mu chcel rovnať. Jeho brat ubezpečoval, že je rovnako dôležitý ako on sám. I tak cítil, že žije v jeho tieni...
Chcel z toho tieňa vystúpiť a podarilo sa mu to. Bol uznávaný, rešpektovaný a verili mu. Všetci, až na jedného...
Uznanie zo strany ich otca. Len táto maličkosť chýbala, aby bol šťastný a jeho to trhalo na kusy. Otec ho neocenil, žiadnu jeho snahu nepochválil. A on mal obrovský hlad. Hlad po láske a uznaní zo strany svojho otca...
Jeho brat umrel a nastúpil on. Nič sa nezmenilo, stále bol len... len obyčajnou súčasťou a nutnosťou v živote veľkého vládcu. Bol druhorodený, podradný, nepotrebný, zbytočný...
Bol ochotný spraviť čokoľvek, aby sa aspoň niečím zavďačil svojmu otcovi. Čokoľvek. Aj ísť do náručia smrti...
Nikdy sa nedočkal nasýtenia, nikdy sa jeho sny nenaplnili, jeho otec ho nikdy neuznal. Možno až na samotnom konci, ale vtedy to už bolo jedno. Nachádzal sa na hranici smrti...
Prišiel koniec. Prišiel ten, čo si nárokoval na jeho miesto. Ale s ním prišla ona, Eówyn, dcéra Theodena a Faramir pochopil, že jeho čas sa naplnil. Začne inú etapu svojho života. Šťastnú a plnú lásky...

Musí s tým niečo spraviť. Už sa to nedá odkladať. Už vie, kde je on...
Ten pocit ho dusil, rovnako ako tma, ktorá ho obklopovala. Tak dlho...
Bol zbytočný, zabudnutý a bezpečne zavretý. Ale vedel, že raz príde zadosťučinenie a on sa pomstí. Cítil obrovskú frustráciu a bezmocnosť. Musí odtiaľ preč. Uvedomoval si to viac ako kedykoľvek predtým.
Svetlo...
Konečne videl niečo iné, ako temnosť cely.
Voľnosť a sloboda. Teraz sa mohol pomstiť za všetko utrpenie a nespravodlivosť. Za zradu. Pre toto sa nevzdával, pre toto vydržal všetko...
Pre Lily a Jamesa...
Veľký čierny pes sa vrhol do vĺn oceánu...

„Pani Čuníková, stav vášho manžela sa veľmi nezlepšuje,“ hlas primára onkologického oddelenia znel vážne. „Pravdu povediac, už sme vyčerpali všetky dostupné možnosti liečenia...“
„Nádej predsa umiera posledná,“ zavzlykala.
O dva dni...
„Pani Čuníková, potrebovali by sme váš súhlas...“
„S čím?“
„S prevozom...“
„Kam? Myslíte, že by mu niekde inde pomohli? V inom ústave? Nejaká ďalšia chemoterapia? Alebo rádioterapia?“ vychrlila otázky s nádejou.
„Nie, žiaden iný ústav. Viete, v noci tu bude len jeden ošetrovateľ a nebude stíhať... Čo keby tí dvaja, ktorým za hodinu končí služba, previezli vášho manžela na pitevňu? Aspoň bude mať ten v noci o robotu menej...“

„Mal by si si kúpiť poriadne auto.“
„Čo sa ti nepozdáva na tomto?“
„Všetko...“
„Zaujímavé. Nikdy si sa nesťažoval, keď som ťa vozil.“
„Nooo, keď ma má niekde odviezť, tak je dobré.“
„A inokedy?“
„Na svete sú aj lepšie autá.“
„To moje je najlepšie.“
„Prepáč, ale nie je.“
„Už nikdy ťa nikam nevezmem.“
„Nevadí, našetrím si a kúpim si vlastnú, poriadnu káru.“
„Ty tak maximálne dvojkolesovú káričku.“
„Moje auto bude mať aspoň motor...“
„Fred! Pôjdeme?“ zaznelo volanie Vilmy.
„Sedíš vzadu... dopredu si už v živote nesadneš,“ zavrčal Fred.
„Aspoň raz budeš mať káru s poriadnym zadným pohonom...“ zaškľabil sa Barney.

„Si porazený!“ zaburácal hlas z trónu. „Napokon sa podarilo zlomiť tvoj odpor a vzbura bola potlačená. Za tvoju zradu a pýchu ťa musím potrestať. Obmedzím tvoje schopnosti a vyženiem ťa. Sklamal si ma... Bol si jedným z najväčších, najsilnejších a najmocnejších. Bolo ti to však málo. Chcel si viac... moje miesto. A za to budeš pykať.“
On nikdy nemôže byť porazený. Možno ho vyhnali, ale nepremohli ho. Pomstí sa. Vytvorí si vlastné kráľovstvo, silnejšie než to jeho, kde bude neobmedzene vládnuť svojim verným.
Armáde padlých anjelov.
A peklo sa postará o to, aby mali nebesia problémy.
Lucifer sa zlomyseľne zaškeril...

A/N: Viem, že je úplne zbytočné pridávať dve drabble, ale ja som si nevedela pomôcť... Som si vedomá toho, že aj tak dostanem len jeden bod, keď teda dostanem :D
Zvuky výstrelov, ktoré zneli ako plieskanie bičmi, sa ozývali zo všetkých strán. Odvšadiaľ lietali guľky. Oceľové guľky, ktorým však nebolo súdené, aby mali tentoraz úspech.
Nie, nestál pred nimi žiaden nepriestrelný pancier, ani iný materiál, ktorý by im nedovolil preraziť ho.
A nie, nebola to ani žiadna protibalistická vesta, ktorá by chránila hruď... človeka. Guľky sa zľakli, pretože pred nimi stála oceľ zo všetkých najoceľovatejšia. Guľky uprostred dráhy letu proste zmizli. Radšej. Nemali chuť stretnúť sa so všeobecne oslavovanou a uctievanou oceľou...
Chuck Norris bude nakoniec tým, kto si vystrelí naposledy. Ale len za predpokladu, že by strieľať vôbec potreboval...

Mal náročné poslanie. Pre ostatných bol malicherný a zbytočný, ale on bral svoju úlohu veľmi zodpovedne.
Ani si presne nepamätal, kedy s tým začal, ale robil to už veľmi dlho. Niekoľko tisícročí...
V okamihu, kedy sa zameral na veľmi zdatného odporcu, sa jeho uvažovanie začalo meniť. Objekt jeho snahy mu úspešne odolával niekoľko rokov a s takýmto niečím sa doteraz nestretol. Veľmi dobre vedel, že táto úloha ho bude stáť všetky sily. Možno bude posledná, ale dostane ho. Musí sa mu to podariť. Bude to jeho posledný výstrel...
Vystrelil...
Amor sa spokojne usmial, keď jeho šíp zasiahol srdce Severusa Snapea...

„A sme na začiatku...“
„A čo ste si mysleli? Že ma rozčúli zníženie hodnoty britskej libry?“
„To nie, ale už sa mi nechce počúvať to isté...“
„Ak chcete, budem vám púšťať dookola Black or White od Michaela Jacksona...“
„Mohol by si byť trocha trpezlivejší...“
„Nikdy nebudem dosť trpezlivý! To sa radšej nechám prefarbiť na blond...“
„Drsné prehlásenia... Nejde o nič dramatické, len o to, aby ste konečne našli spoločnú reč... Nakoniec, chceš mu pomôcť...“
„Nie! Snažím sa mu vyhýbať...“
„Reči. Život je nevyspytateľný. Osud nepredvídateľný.“
„Vesmír nebude nikdy dosť nekonečný!“ vykríkol zúfalo Severus. „Stále budem niekde zakopávať o Harryho Pottera...“

„To nie je možné...“
Všade na okolí boli známky bojov. Vo vzduchu sa vznášal zápach rozkladajúceho mäsa. Po okolí boli kaluže zaschnutej krvi. Nevideli ďalej do lesa, ale vedeli, že pohľad za stromy nebude príjemný. Ich životy boli preplnené vojnami a zabíjaním, ale to, čo predpokladali za krovím, určite patrilo k tomu najodpornejšiemu, s čím sa doteraz stretli.
„Pred pár dňami sa tadeto prehnalo tristo orcov...“
„Rohanskí ľud nemal šancu...“
„To nie je možné...“ opakoval Aragorn prekvapene. Jeho pohľad sa upieral na krovie, v ktorom bol starý, zakrvavený, špicatý klobúk... Rovnako známy, ako jeho majiteľ. „Gandalf predsa nemôže byť mŕtvy...“

„Lucius!“
„Čo je, miláčik?“ prevrátil oči a nie príliš rýchlym tempom sa hrabal do obývačky.
„Pozri... No pozri sa na to!“ nevedela polapiť dych. Lucius unudene pozrel do miest, kam bol zabodnutý jej ukazovák.
„A?“
„A? Ty to nevidíš?“
„Tak ti kúpim nové striebro...“
„Nechcem nové striebro! Bolo po babičke! Vyzerá ako karlovarský porcelán vo francúzskom štýle. Toľko farieb je na tých pohároch. Vyzerajú, akoby prešli prstami graffitistov...“
„Upokoj sa...“
„Neupokojím! Ani odčarovať to nejde... Znič to. Okamžite to znič, nech to nikto nevidí!“
Na chodbe za závesmi zaznel hlások...
„Prečo by sme sa vlastne netešili, že?“ uškŕňal sa Dobby.

„Som idiot...“ Harry stál so svojou manželkou pri aute. Trčal z neho hrubý drôt, plech ohnutý, dvere vypáčené. „Viem, čo mi chceš povedať...“ zamračene sa ohradil.
„Nie... počúvaj...“ povzdychla Ginny.
„Nebudem... Máš pravdu. Ty by si zobrala prútik a jednoducho tie dvere odčarovala...“
„To nechcem povedať...“
„Strýko Vernon to takto robil, keď si zabuchol kľúče. Na správnom mieste potlačil správnou silou...“
„Počkaj, nechaj ma dopovedať...“
„Tak som to trocha prehnal, no... Potiahol som o niečo viac...“ mykol plecami. „Chcel som ti ukázať, že to viem...“
„Harry! Mlč už!“ zamračila sa.
„Čo?“
„Nezabuchol si si kľúče... Toto nie je naše auto...“

Fandom jasný zo záveru
„Mňam... čučoriedkový koláč...“ zbožne pozerali na susedkino okno. „Počuj, kamarát... Teda skôr kolega... pretože ťa nemám rád. Ty ma ale máš rád a to je hlavné... Dostal som chuť na koláč, ale nie som tak šikovný, rýchly a pružný ako ty... Som taká guľa. Tebe sa to podarí, pretože si frajer...“ Súhlasné prikývnutie. „Výborne, prines ho a ja sa s tebou rozdelím. Dám ti vylízať tanier... možno...“ Prikyvovanie. „Tak bež... frajer...“
Kolega skočil na rímsu. Vybehla suseda s metlou. Zabehli za dom.
„Psíky sú vážne sprosté,“ zaškľabil sa Garfield. „Chudák Odie... zasa musí utekať naprázdno...“ A pustil sa do koláča...

„Ja už fakt neviem...“ povedal Harry.
„Vyskúšali sme úplne všetko...“ zavrtel hlavou Ron.
„Čo sa deje?“
„Čo? Pozri na ňu... Je akási... apatická...“
„Depresívna...“
„Bez záujmu...“
„Nepoučuje...“
„Už sme jej začarovali knihy, aby ich nemohla otvoriť...“ pridali sa dvojčatá.
„Vyskočil som na ňu spoza brnenia...“
„Hagrid ju chcel postrašiť drakom...“
„Porušili sme schválne školské pravidlá...“
„Zatiahli sme ju do Zakázaného lesa...“
„Obrali Chrabromil o sedemdesiatpäť bodov...“
„Ale na nič nereaguje...“
„Nič ju nezaujíma...“
„Nevieme ju ničím upútať...“
„A vyprovokovať...“
„Aby sa prebrala...“
„Ja by som to skúsila...“ usmiala sa Luna. „Hermiona,“ oslovila ju. „Niečo ti prečítam...“
A vytiahla časopis Sršeň....

„Táto práca bude pre teba tá najvhodnejšia,“ dohováral otec synovi. „Určite ju dostaneš...“
„Neviem sa dočkať...“ zamrmlal.
„Teraz pôjdeme za tým pánom. Musíš naňho spraviť dojem, presvedčiť ho...“
„Nechcem robiť dojmy... chcem...“
„Nehovor o svojom sne! On ti neuverí, že chceš robiť dobré skutky...“
„Ale ja ich vážne chcem robiť...“ oponoval zamračene.
„Pozri sa na nás! My sme stvorení na niečo iné. Prácu v spaľovni zvládneš bez problémov...“
„Pochybujem...“
„Určite. A daj si to z hlavy dole...“
„Nedám...“
„Aaa... Hapčí...“
Otec si kýchol. Z úst mu vyšľahol plameň. Zapálil novinový stánok. Syn sa vrhol k hydrantu...
„Aj tak budem požiarnikom!“
Fandom Dráčik Soptík

Fandom jasný na konci
Rozhovor v krčme.
„Archie ho včera videl...“
„Koho?“
„No predsa tú veľkú obludu...“
„A čo hovoril? Ako vyzerá?“
„Má dva metre... Reťaze, ktorými štrngoce...“
„Minule vrčala...“
„Áno, aj to... Aj vrčí...“
„Archie veľa pije!“
„Včera odchádzal triezvy...“
„Načo má obluda reťaze, keď vrčí?“
„Aby robila väčší hluk?“
„A nezastavil sa Archie ešte niekde?“
„Myslíš, že by ešte niekde pil?“
„Áno...“
„Nie, nemá ani knut...“
„To je prvý, kto videl obludu...“
„To nie, už aj Steve ju videl...“
„Ale vtedy nemala reťaze...“
„Ale vrčala...“
„Vidíš, Tichošľap?“ Hnedovlasý muž poškrabkal čierneho psa za ušami. „A to som tam už dvadsať rokov nebol...“

Z listu príbuznej...
Prieskum, ktorý robím, je neuveriteľný!
Predstav si, že napríklad taký Hitler nechal jedným príkazom zavraždiť desiatky židov...
Stalin robil niečo podobné na opačnom fronte...
Alebo Jack Rozparovač, ten bol dobrý. Vraždil prostitútky na počkanie...
Nehovoriac o Edovi Gainovi, známejšiemu ako Hanibal Lecter. To je unikátny kúsok medzi zákernými vrahmi. Kožou obetí tapetoval svoj byt!
Ted Bundy sa priznal k tridsiatim obetiam, ale odhaduje sa, že ich zabil až do stovky!
Všetci sú zapísaní v Kronike najväčších svetových vrahov...
„Pch, amatéri, “ pohŕdavo si odfrkla Bellatrix. Diabolsky sa rozchechtala. „Ja mu ukážem, ako sa elegantne zapísať do kroník...“
Fandom Harry Potter

„To dieťa vyrastie a bude výnimočné...“
Čo jej pamäť slúži, vždy to počúvala.
Okolie bolo o tom presvedčené, nepripúšťalo inú možnosť.
Jej cesta bola predurčená a ona sa na ňu vydala s pevným odhodlaním.
Verila jej, podriadila tomu celý život.
Neskôr si uvedomila, že je to len klam.
Našťastie už nebol nažive nikto z tých, ktorí jej predpovedali veľkú budúcnosť.
Vyrástla a nie je výnimočná...
Núti sa klamať len preto, aby mali reči, ktoré rozprúdili príbuzné, nádej neumrieť.
Je predsa vnučka slávnej veštkyne...
„Aspoň Brownová a Patilová mi veria,“ usmiala sa. Smutne.
Netušila, že reči z minulosti občas pravdivými sú...

Fandom Harry Potter
Aj keď je zbytočné to uvádzať...
Z izby sa ozval tlmený výbuch. Okná sa slabo otriasli.
Severus sediaci v kresle pozrel na svoju manželku.
„Už zase?“ zamračene vrkol. „Jasne som povedal, že to v dome nechcem...“
„To si možno povedal,“ Hermiona zdvihla hlavu od knihy. „Ale nezabúdaj, že je to jeho obľúbená hračka.“
„Na to zvysoka kašlem,“ prskol podráždene. „Nebude sa zbytočne zapodievať takými hlúposťami...“
„Nie sú to hlúposti...“
„Je to čarodejník!“
„Má štyri... Ešte nevie, že je čarodejník.“
„Keby to aspoň vybuchlo pri elixíry...“
„Zvozil by si ho...“
„Určite... Granger je to...“ zabrblal.
„Čo?“ vyvalila oči. „Čo máš vlastne proti Malému chemikovi?"
„Ešte sa pýtaš?“

Ich revírom je diaľnica...
„No, áno... to bývavalo,“ zabrblal Semir Gerkhan s očami upretými na osemprúdovú diaľnicu. Zošúverenou rukou sa držal zábradlia mosta, na ktorom stál spolu so svojím dlhoročným priateľom Tomom Kranichom. Nostalgicky spomínal na dobu, keď boli obaja aktívnymi.
„Pamätáš na tie časy?“ Tom si presunul okuliare a uhladil si šedivé vlasy. „Pretože ja veľmi nie...“
„Užil si Geriavit?“ Semir naňho podozrievavo pozrel.
„Samozrejme. Krátkodobú pamäť mám v poriadku,“ odvetil presvedčivo. „Teda myslím...“ doložil takmer šeptom. Semir prevrátil oči. Náhle mu obočie vyletelo navrch zvráskaveného čela.
„Čo keby sme si to pripomenuli?“ navrhol s úsmevom, ktorý odhalil veľké medzere v zuboradí.
„Že váhaš... Ja som vždy pripravený...“
„Ja mám tiež...“
Nasadli do svojich špeciálne upravených elektrických vozíkov. Nie, že by ich potrebovali, ale za tie roky, čo slúžili u diaľničnej polície, si život bez koliesok nevedeli predstaviť. Dostali sa pod most. Najprv len striehli. Adrenalín stúpal. Vytiahli zbrane...
„To je zločinec... To zelené Audi!“
Mierili a strieľali. Zločincov bolo razom viac. Každé druhé auto dostalo zásah. Neodolali. Vozíkmi sa vydali popri ceste prenasledovať červené BMW...
Prišla diaľničná polícia. Vzali ich na stanicu. Našťastie nespôsobili hromadnú haváriu.
„Ste ako malí,“ zahriakla ich staručká Engelhardtová. „Tie paintballové pištole vám zoberiem...“