Moje články

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nebol dole v dedine rozlúčiť sa. Karol odchádza na pol roka. Na cestu okolo sveta.
- Myslíš krčmára Karola?
- No a koho iného?
- A krčmu pol roka zatvorenú nechá?
- Veruže nechá, Pištík.
- Starý môj, to nedopadne dobre. Pamätáš si, ako minule len mesiac nechal krčmu zatvorenú a keď sa vrátil, tak to ako po občianskej vojne dole vyzeralo.
- Veruže, Pištík môj. Bojím sa, že keď sa z cesty vráti, tak už ani dedinu nenájde. Dúfam, že si salaš dobre opevnil.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či tiež vidíš toho človeka, čo sem ide.
- Veruže vidím. Voľajaký černoch to je, alebo čo.
- To veru nebude černoch, Pištík môj.
- Dobrý den. Jak se tady máte?
- Čo hovorí? Uráža nás?
- Nechytaj hneď valašku, Pištík. Toto nárečie je mi povedomé. Počuj, biedna duša, nekandidoval si ty za prezidenta?
- No, jo. Ale to už jsou čtyři léta. A stejně byl zvolen někdo jiný.
- Vieme, aj toho sme tu už mali. Všetku slivovicu nám vychlastal.
- Aha. Tak to tady chytnul tu virózu.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či mi za svedka nepôjdeš?
- Za svedka? A vari sa nechceš ženiť?
- No a prečo by som sa nie? Však ženatý som ešte nebol.
- A to tu na salaši budete žiť?
- A kde inde? Hádam sa nebudem kvôli tomu sťahovať.
- Počuj, Jarík môj, a s kým sa chceš ženiť?
- S Marienou. Včera sa ma pýtala. Ale mohol by som povedať nie. Však aj takto je mi dobre.
- Však Mariena je dobrá. A možno by predseda aj peniaze na prístavbu salaša poslal.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, prečo furt za tými internetmi sedíš?
- Starý môj, dva týždne som za tým nesedel.
- Však viem. Sám som drôty odpojil a kartu z telefónu vytiahol. Však nie len ovce, ale aj Anča sa sťažovala, že ju zanedbávaš.
- Starý môj, však písať som musel. Ako každý rok.
- Veď ja viem. Ale čo je dôležitejšie? Tvoje písanie alebo Anča? A dobre si rozmyali, kým odpovieš.
- Jarík, a kto sa pýta? Ak predseda, tak najdôležitejšie sú ovečky. Ale pre fanúšikov musím niečo iné napísať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či vidíš toho človeka, čo sem mieri.
- Veruže vidím. Od ucha k uchu sa smeje. A čože tu chceš, biedna duša?
- Dobrý deň. Som agent od poisťovne Nešťastník a syn. Poslal ma sem predseda.
- Agent? To ako Mulder? Kde si nechal Scullyovú?
- Poisťovací agent. Predseda tvrdil, že sa budete chcieť poistiť.
- Ty, agent Nešťastník. A ty si poistený?
- Samozrejme.
- Aj proti uhryznutiu?
- Proti všetkému.
- To je dobre. Vieš, máme tu psa a ten hryzie. Naňho Dunčo. Až do dediny ho zažeň.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či pred salašom na lavičke nesedíš.
- Starý môj, srandu si z niekoho iného rob.
- Pištík, však len ty sa už tretí deň posadiť nemôžeš.
- Veruže, pravdu vravíš. Súvislo, až mi je to divnô. Ale kto mal vedieť, čo si to Anča vymyslela?
Že vraj ozvláštnenie. Pekné ozvláštnenie.
- Pištík, a to si sa nechal?
- A čo som mal robiť? Ani ponúť som sa nemohol. A potom na mňa tú vec použila. Ale starý môj, poviem ti, že si to možno aj zopakujeme.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si na finančný úrad nezašiel. Písali, že by sme dane mohli zaplatiť.
- Jarík môj, veď to posledných dvadsať rokov píšu. A vždy sa to dajako zahovorilo.
- Veď ja viem, ale teraz je tam niekto iný podpísaný.
- Už nie Alžbetka?
- Veruže nie. Vari si nepamätáš? Pred dvoma mesiacmi sme jej na pohreb zašli. Predseda tam mal príhovor.
- Veruže pamätám. Myslíš, že toho nového tiež presvedčíme, nech na nás zabudne?
- Určite, Pištík môj. A ak nie, tak pôjdeme na pohreb aj jemu.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a gde by som mau byť?
- No veď ja len tak, či si do knižnice nešiel.
- A čože by som tam robiu? Tunáka mi dobre. Aj ovečke sa dnes spokojnô, aj Anči sa dnes hádam bude chcieť dôjsť.
- Pištík, ale mal by si do knižnice ísť, pekne rozprávať by si sa naučil a aspoň by z teba na tých internetoch radosť mali.
- Jarík, internety ma milujú. Každý deň po mne sto slov vyžadujú.
- No však. Aspoň by si sa malebne vyjadrovať naučil a aj malé deti by tie tvoje slová čítať mohli.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či vidíš, ako sem predseda ide.
- Veruže nevidí, starý môj.
- A dobre nevidíš. Nejde veru.
- A hádam mal by mal?
- No a nie? Však sa nám vyhrážal, že s policajtami príde.
- Ale Jarík, hádam by si mu to neveril. Však to furt hovorí, keď doňho valašky hádžeme.
- To áno, ale tentokrát ovce spomínal. Že vraj ich tu len dve máme.
- Však sme tu vždy dve mali. Nidky viac ani menej.
- No, a predseda tvrdí, že nám ich pred týždňom desať priniesol.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, lebo predseda sem zase mieri. Dobrýho zdravia, predseda. A čože nového nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem. Čo ste to zase objednali? Desať tisíc fľašiek.
- Veru, predseda. Objednali sme.
- Zasa budete alkohol páliť? Zasa budú colníci prehľadávať dedinu, odkiaľ to je?
- Ale predseda. Nič také. Žinčicu do nich dáme.
- A akú?
- Akože akú? No predsa našu.
- Aha. Tak to ste ma prekvapili. To z vás možno aj niečo bude. Tak to sa teším, že vám začne salaš zarábať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si už s ovečkami z kopca naspäť.
- Veruže som. Ale poviem ti, presvedčiť ich, aby sa vrátili, to bolo práce. Hlavne barana. Celú cestu som doho musel strkať. Ten ti je tvrdohlavý ako…
- Ako baran. Že Pištík?
- Veruže, dobre hovoríš. Súvislo, až mi je to divnô. Starý môj, dokonca som ho chcel z kopca zhodiť.
- To nie, Pištík. Pamätáš si, ako dlho mu minule trvalo, kým sa nám potom vrátil. A predseda nás celú dobu obviňoval, že sme ho zjedli.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do dediny nezájdeme. Starý Ivan dnes prišiel na návštevu.
- Myslíš Ivana, Ančinho otca?
- Veru toho, Pištík môj.
- Môžeme, Jarík môj. A potom aj za Ančou by sme mohli zájsť.
- Veď aj to môžeme. Veď už to bude dobrých pár hodín, čo odtiaľto odišla. Už mi chýbať začína.
- Veruže aj mne. Počuj, a nebál sa Starý Ivan prísť? Však minule sa s chlapmi nepohodol.
- Bodaj by sa pohodol, keď im všekým ženy zviedol. Akurát malému Dodovi nie.
- No, lebo žiadnu nemá.

- A či si mi tu Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak či si do dediny nešiel.
- Veru, zatiaľ som nešiel, ale chystám sa. Ale potom ma tu dlho neuvidíš.
- Na to som si už zvykol, Pištík môj. A čože teraz, Hádam si tú cestu okolo sveta nevyhral, čo sa o ňu v krčme súťažilo.
- Ja veru nie, starý môj. Ale predseda áno. A Anča bude mať celý kultúrny dom pre seba. A že vraj aj pre mňa.
- Tak gratulujem, Pištík. A aj predsedovi.
- Ďakujem, Jarík. Ale pomohlo, že výhercu práve Anča losovala.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si ovce na kopec pásť neodišiel. Včera sa mi sťažovali, že už dobré dva mesiace neboli. Že pošlú sťažnosť predsedovi, ak to takto pôjde ďalej.
- Však nech samy idú, keď sa im chce na kopec terigať. Mne sa nechce, tak som ich za salaš zaviedol. Však aj tam dačo rastie.
- Jáj, Pištík môj, ale iba bodliaky. Vari nevieš, že to ovce nejedia. To keby sme mali kozy, tie by veru aj to zožrali. Ale ovciam nemôžeš len tak hocičo podstrčiť.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si v dedine nebol. Malý Dodo sa z brigády vrátil. Teraz o tom v krčme hovorí.
- Brigáda? A to je čo?
- Jáj, Pištík. To ti je, keď niekto pracuje.
- Aha. A kde bol?
- V Košiciach, Pištík môj. V zoologickej záhrade.
- Tak ďaleko? Však aj my máme zvieratá. Ak sa teda náhodou nestratia.
- Máme Pištík, ale k tým ho radšej púšťať nebudeme. Včera spomínal, ako do kremačnej pece deväť tučniakov naložiť musel. Že mu nikto neveril, že ich tam toľko natlačí.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa pred predsedom neschováme, keď sem zase mieri.
- Jarík môj, vari nevidíš, čo v rukách drží? Dobrého zdravia, predseda, a čože dobrého nám nesiete?
- Dobré vám nesiem. Slivovicu.
- Jáj, predseda, ale môžeme v práci piť?
- Len sa napi. Veď tu sa aj tak nikdy nepracovalo.
- Nuž, keď ponúkate, tak si dáme.
*****
- Predseda, ale už tam je len trošku na dne.
- Nemal si do pollitrákov naberať. Teraz čo budeme piť, ha? Teraz buďte múdri.
- Nebojte sa predseda, sud borovičky ešte máme.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či tiež vidíš to, čo ja.
- Veruže Jarík, asi vidím. Čertisko ti sem mieri.
- S chvostom aj kopytami. A čože tu chceš, čierna duša? Hádam si po tie naše neprišiel.
- Dobrý deň. Nie, dnes nejdem po duše. Dnes žinčicu a oštiepky zháňam.
- A to si ku nám prišiel. Veď my tu nič také nemáme.
- A čo máte? Nemôžem sa naprázdno do pekla vrátiť.
- Nuž, slivovicu by sme ti mohli predať. Ale pozor na ňu v pekle. Je to horľavina prvej triedy.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či na Anču zasa nemyslíš.
- Myslím, Jarík môj. Ale čo už, keď na tri mesiace do Anglicka au pair robiť išla.
- Ty Pištík, a čo tak za ňou zaletieť? Nože nájdi lietadlo z našej dediny do Londýna.
- Starý môj, však z našej dediny lietadlá neletia. Ale tu pozri. Prvá trieda z Popradu do Londýna.
- Pištík môj, v našom veku do prvej triedy chodiť? Však by sme sa ani do lavíc nevošli. A okrem toho, ja som to až do piatej dotiahol.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si sa už z dediny nevrátil.
- Veruže vrátil. Ale neuveríš, čo sa tam dialo. Malý Dodo vyzval Marienu na súboj. Vo varení. Že vraj lepšiu kapustnicu ako ona uvarí.
- Ako Mariena? A čo ona na to?
- Že môže skúsiť. Tak celý deň obaja varili.
- Ale hybaj. Hádam len nevyhral. Však za Marienou pol okresu na kapustnicu chodí.
- Veruže nevyhral, starý môj. Nejaké novoty tam vymýšľal a do kapustnice nejaké figy a slivky ako krepý strkal. Celá sladká ti mu vyšla.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že by si mohol ten telefón zdvihnúť, už aspoň pol hodiny tu vyzváňa.
- A prečo ho ty nezdvihneš?
- Jáj, Pištík môj, ale to s tebou chce predseda hovoriť.
- Tak keď chce so mnou hovoriť, nech sem k nám hore príde. Nebudem sa ja s ním cez telefón dohadovať.
- Pištík môj, asi sa bojí. Veď si spomínaš, ako si minule doňho valašky hádzal.
- Však viem. A preto chcem, aby prišiel. Pretože telefón, cez ktorý by sa valašky hádzať dali, zatiaľ nikto nevymyslel.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si zasa dole v dedine. Nejako často tam chodíš v poslednej dobe.
- Jáj, starý môj, vari nevieš, že kapelu zakladáme?
- Viem, Pištík môj, však o ničom inom už dobré tri mesiace nehovoríš.
- Trénovať niekde musíme. Hádam by si nechcel, aby som tu do bubnov búchal.
- Veruže Pištík, to by som nechcel. To by som na teba valašku musel vytiahnúť.
- Tak vidíš, preto do dediny chodím.
- A povedz mi, Pištík, kde to tam hráte?
- U predsedu. Ten totiž valašku nemá.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si dole do dediny nezašiel.
- Nechce sa mi, Jarík. Veď kam by som chodil. Anču vzal predseda na služobnú cestu. A ku krčmárovi? Tam už som všetko skúsil a naša slivovica mi najviac chutí.
- Jáj, Pištík môj, krčmár špecialitu nechal priviezť.
- Ale ba. Hádam niečo, čo sme ešte neskúsili?
- Veruže Pištík môj, ani my dvaja sme toto ešte nemali.
- Tak to musí byť veľmô zďaleka - alkohol, ktorý my nepoznáme. Jarík môj, myslím, že by sme dnes mali do krčmy zabehnúť.

- A či si mi tu, Pištík môj.
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si sa neschoval, keď sem predseda zase mieri. Dobrého zdravia, predseda. A kohože to vediete?
- Mladého synovca mi sestra z Viedne poslala. Tak sa pred ním slušne chovajte.
- Dobrý deň. Ja som Paľko.
- Vitaj u nás chlapče.
- Predseda, a čo tu on bude robiť?
- Jak čo, kua? Prišiel sa pozrieť na krásy slovenského vidieka. No, Paľko povedz, čo sa ti najviac páči. Ovečky? Hory?
- Veruže pekné to tu máte. Ale najviac sa mi páči v dedine jedna – Anička sa volá.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si zasa s Ančou na lúky nezašiel.
- Starý môj, a vari nevieš, že dnes za ňou do dediny idem?
- Marí sa mi, že si čosi spomínal. To dnes predseda na služobnu cestu do Bratislavy odchádza?
- Veruže dnes. Autobusom o štvrtej. A tým istým autobusom príde Anči nejaká kamarátka na návštevu. Tak ma Anča k nim dolu pozvala, že sa spoločne zabavíme.
- To ako všetci traja?
- Veruže traja. Vraj, nech má dievča peknú spomienku na stredné Slovensko. Tak ju nemôžem sklamať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel dole za predsedom, keď ťa zasa zháňal.
- Starý môj, a bolo mu treba ten nový informačný systém zavádzať?
- A čo mal robiť, keď mu to z Bratislavy nakázali? Povedali mu, že nástenka nie je dostatočne moderná. A pritom ju celkom nedávno vymenil z červenej za modrú.
- No, a čože dnes chce?
- A vari si nespomínaš, že je to práve mesiac, čo si mu ten systém predal? A ako si mu nastavil, že si každý mesiac musí heslo meniť?

- A či s mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či vidíš toho človeka, čo sa sem terigá.
- Veru vidím. Dobrého zdravia, občan, a čože vy tu a s alobalom na hlave?
- No dovoľte! Aký alobal? To je ochrana! Proti ovládaniu myšlienok.
- Héj? Tak to musím Anči povedať, že nám rezne do ochrany balí. A kto vám myšlienky ovláda? Hádam nie náš predseda.
- Aký predseda? Ilumináti. Všetkých ovládajú, len vy to nevidíte. Ale musíte sa prebudiť. Nebuďte ovce.
- No, však ovečky budiť nebudeme, ale vás by bolo treba po hlave klepnúť.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ste zasa s Ančou nešli na cesty.
- Jáj, starý môj, Anču mi radšej ani nespomínaj. Novú motorku vytiahla.
- Hej? A odkiaľ?
- Ako odkiaľ? Z garáže. Minulý mesiac ju kúpila a nič vedieť nedala. A teraz keď som ju na preteky vyzval, tak okolo mňa prefrnkla, že som ani nevedel, čo sa prihodilo.
- A to ťa tam samého nechala.
- Vari si zabudol, že to je naša Anča? Vrátila sa ako vždy. Na motorku ma k sebe posadila a spolu sme jazdili.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že od večera v chalupe sedíš a po papieri nejaké krížiky a krúžky čmáraš.
- Starý môj, v televízore som ti film videl. Taký počítač tam chcel všetkých do vzduchu vyhodiť.
- Aj nás?
- Veď ti vravím, že všetkých. Ale oni mu dali hrať takú krepú hru s deviatimi políčkami a tým ho úplne odrovnali.
- Hru hovoríš? A to by sme si ako aj my tu zahrať mohli?
- Veruže mohli, starý môj. Ale už som ju hral s Ančou. A zakaždým ma porazila.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že som ťa tri dni nevidel.
- Ále, s Ančou sme sa na lúke zdržali. Nejak sa nám tam zapáčilo. Aj ty by si to mal niekedy skúsiť.
- Jáj Pištík, ale ovečky si mohol naspäť poslať. Však pes by ich sem zvládol zahnať. A aspoň by ste mali viacej onôho. Súkromia.
- Nebolo kedy, starý môj.
- Veď dobré, Pištík. Ale aspoň schovať ste sa pred nimi mohli. Odkedy sa vrátili, tak len v ohrade sedia a keď teba vidia, aj zabečať sa boja.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či zasa za internetom nesedíš a tie veci nepíšeš.
- Starý môj, nechce sa mi tento rok.
- Ale hybaj, hádam to nevzdáš takto na začiatku.
- A kedy inokedy? Hádam nie v polovici. Veď keď jedným začnem, tak to už všetky napísať musím. Fanúšikovia by sa ináč nahnevali. A starý môj, nahnevaný fanúšik, to ti je horšie ako náš predseda, keď sa nás na oštiepky a parenicu pýta.
- Tým skorej by si mal písať. A keď mesiac pominie, tak aj nejaké oštiepke zoženieme.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- Jak kde, však si vyše mesiaca v tej bubline trávil.
- Jáj, starý môj, to som v televízore videl, ako v tom v bazéne po vode nejakí krepí turisti pobehovali, tak aj ja som to chcel skúsiť.
- Veruže dobre, ale kvôli tomu si nemusel potok prehradiť a pol dediny zaplaviť.
- Však sa len nejeduj, starý môj, krčma predsa ostala nezaplavená.
- Veď ja nič, ale predseda sa sťažoval.
- Ten sa furt sťažuje. Ale Anča sama hovorila, že u predsedu čisto nebude, kým ich to tam nevyplaví, tak čo?