Moje články

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole v dedine pri predsedovi. Furt zháňa niekoho, kto mu pomôže s učením.
- A vari sa predseda nedal na učenie.
- Veruže dal. Na školu sa zapísal, že vraj si chce študentský život užiť.
- Teraz? Na staré kolená?
- Tak je veru, tak, Pištík môj. Diaľkovo študuje chémiu v Bratislave.
- Diaľkovo?
- Tak Anča včera hovorila. Asi preto, aby do Bratislavy nemusel a odtiaľ mohol všetko študovať.
- Aha. A to si ten študentský život chce tu u nás na dedine užiť?

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si už zo šopy vyliezol.
- Vyliezol. Ráno okolo pol piatej sme skončili.
- Pištík môj, ale dosť vás tam bolo. Ty, Anča, Mariena, Karol, Malý Dodo. A divné reči sa odtiaľ ozývali.
- Starý môj, hru sme hrali. Anča ju z Ameriky doniesla. Akurát jednu knihu s pravidlami zabudla.
- Pištík môj, tak preto ste sa toľko hádali?
- Veruže preto. Nevedeli sme sa zhodnúť, či je viac expov za mladého modrého alebo zeleného draka.
- Jáj, Pištík, to som vám mohol aj ja povedať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si dole do dediny nešiel.
- Starý môj, to nie je len tak, do dediny ísť. To sa naplánovať musí.
- Hej? A čo už len tam plánovať chceš?
- No, či zájsť za Ančou, alebo za Marienou, alebo radšej do krčmy.
- Pištík môj, také starosti ťa trápia?
- A čože by netrápili? Musím sa všetkému dôkladne venovať. Nie ako minule, to som bol aj s Ančou aj Marienou aj v krčme a poviem ti, viac ako dve z toho už kombinovať nikdy nebudem.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si predsedovi pomôcť sadiť nešiel. Dnes mu sadenice priviezli.
- A vari sa úplne pomiatol? Čo ho to napadlo u nás na kopci banány sadiť.
- Pištík môj, to ti má z toho, že toľko televízoru sleduje. Rozhodol sa, že keď už o nás všetci ako o banánovej republike hovoria, tak musíme predsa mať aj tie banány.
- No tak to hej, bez nich by to veru nešlo.
- No vidíš Pištík. Budeme jediná krajina s vysokohorskými banánmi a aj turisti sa sem pohrnú.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či aj dnes motorkou do mesta nešiel.
- Starý môj, chcel som, ale minule sa mi predseda vyhrážal, že ak si vodičák neurobím, tak že mi ju zabaví a mňa zatvoriť nechá.
- Toto by ti urobil?
- Tak hovoril. Už pätnásť rokov na nej jazdím a zrazu preukaz.
- Pištík, a ty teraz nebodaj do autoškoly chodíš?
- Veruže. A poviem ti, Jarík, ako na tom roky jazdím, tak tam len čo inštruktora uvidím, tak hneď zabudnem aj to, ktorým smerom sa na tom sedí.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si už videl, čo nám predseda z dediny nesie. Dobrýho zdravia, predseda. A čože nového nám nesiete?
- Nesiem veru, dnes nesiem. Žena si spomenula, že túto Pištík má dnes narodeniny tak mu tento mazanec upiekla.
- To ako pre mňa?
- A vidíš tu iného Pištíka?
- Tak odkážte, že ďakujem.
- Predseda, a čože tie papiere v rukách nosíte?
- Ale, decko počulo, že Pištíkovi niečo nesiem, tak toto poslalo. Nejaké mazanice preňho nakreslilo. Akurát to mi vysvetlite, prečo tam k tomu „tata“ napísalo.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si aj dnes za tou dievkou nezašiel.
- Myslíš tou, čo sme sa boli spolu včera do šopy zatvorili?
- Presne tú myslím. Tú, čo dnes ráno odtiaľto do dediny utekala. Nezájdeš za ňou?
- Starý môj, takto skoro ráno, o pol druhej na obed? Veď to počká. A okrem toho, dievka sa večer na salaš vráti.
- Tak to hej, keď sa vráti. Ale prečo teda tak ráno utekala?
- Do lekárne bežala, starý môj. Že vraj nejaký plán B si tam musí zadovážiť.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si tiež videl na oblohe, to, čo aj ja.
- Veruže videl. Neďaleko nás to pristálo.
- Nezájdeme tam, Pištík môj?
- A načo? Však sem aj sám dôjde. Veď pozri, už ide. A čože tu chceš, zelená duša? Omrzelo ťa voľačo?
- Prichádame v mieri.
- Čo hovorí? Uráža nás?
- Pištík môj, nechytaj hneď valašku. Však v mieri prichádza.
- Veď ešte že tak. Hej, ty, zelený, slivovice si daj. Na privítanie.
- Slivovica? Neznáme.
- Veď vyskúšaj. A ak budeš chcieť, aj na cestu ti dáme.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či by si mi za svedka nešiel.
- A vari sa nechceš takto na staré kolená ženíť?
- A prečo nie, Pištík môj? Však aj predseda sa oženil a vidíš, ako sa mu teraz darí.
- Veruže vidím, odvtedy k nám každý deň chodí.
- Veruže chodí. Ale stále nám pripomenie, aké veľké veno tou svadbou získal. A aj nám by sa nejaké peniaze zišli.
- Starý môj, lenže to jeho veno sú tri plachetnice. A veruže neviem, ako by sme to tu na salaši využili.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do krčmy nezájdeme.
- Starý môj a vari si nepamätáš, ako nás naposledy potom hlava bolela?
- Myslíš vtedy, keď sa Karolovi dcéra narodila a on sa prišiel poradiť, aké jej dať meno? Veruže pamätám. Celá dedina sa vtedy zišla a do rána sa dohodnúť nevedeli. Ale neboj, Pištík môj, dnes si iba na pálenku zájdeme. Dnes nebude treba nič vymýšľať.
- Nuž, tak teda nedbám. Zájdime. A ako nakoniec Karol dcéru pomenoval?
- A čo ti ja viem? To si musí on pamätať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak. Celý deň som ťa nikde nevidel. Opýtať som sa chcel, či večer do krčmy nezájdeme. Včera malý Dodo spomínal, že na ryby pôjde.
- Veruže pôjdeme. Uvidíš, sranda bude.
- Ale Pištík, nebodaj vieš niečo o jeho úlovku?
- Veruže viem. Veľkú vec Dodo chytil. Velikú.
- V potoku za dedinou?
- Veruže tam.
- Tak preto si tu celý deň nebol?
- Veruže preto. Ale teraz už hybaj do dediny. A keby sa predseda pýtal, kam žralok z múzea zmizol, tak o tom my určite nič nevieme.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si na ten úrad nešiel, čo nám z neho boli obálky poslali.
- Myslíš tie tri? Jednu tebe, jednu mne a tretiu Paľovi?
- Veruže tie myslím. Tam, kde píšu, že dane by sme mali zaplatiť.
- Starý môj, a ako ich Paľo bude platiť, keď už je dobrých dvadsať rokov na onom svete?
- Nijak, Pištík môj. To len my zaplatiť musíme. A buďme radi, že aspoň zaňho nie.
- Veľký huncút, tento Paľo, takto s úradom vybabrať. To by sme aj my mohli.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si k Anči nezašiel.
- Anču mi ty ani nespomínaj. Včera som u jej dverí zabúchal a keď sa otvorili, tak tam dvakrát stála.
- Dvakrát? Nože ukáž, ktorý demižón slivovice si včera okúsil.
- Horkýže slivovica. Dvojča tam mala.
- Pištík môj, Anča má dvojča?
- Veruže. A tá sestra ma hneď dirigovať začala. Drevo nakáľať, trávu pokosiť, dom vymaľovať. Do večera som tam poskakoval ako krepý. A potom sa mi už ani nič nechcelo.
- Pištík môj, a určite vieš, že to nebola Anča?

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či bryndzu, oštiepku a parenicu nechystáš, ako bol predseda nakázal. Vraj sem turisti budú chodiť.
- Však nech si len prídu. Parenice mám. A toho ostatného tiež. Akurát či oni peniaze budú mať?
- Pištík môj, a kdeže si všetko toto zohnal? Hádam si obidve ovce nepodojil?
- No ešte to tak? Na internete som objednal. Až sem mi to doviezli a ani drahé to nebolo. A keď predseda turistov zoženie, tak aj za trojnásobok im to predáme.
- A nemeckým aj za štvornásobok môžeme.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si za predsedom nešiel, nemá ti on teraz veľmô dobrú náladu?
- Čože sa mu, tentokrát, prihodilo?
- A vari nevieš? Z Bratislavy mu kontrola prišla. A hrozí, že ho odvolajú.
- Jarík môj, ale to by sa ani nám potom nedobre vodilo. Musíme mu pomôcť, veď k nám patrí. Hybaj do dediny.
- Pištík môj, pravdu vravíš, nesmieme ho nechať odvolať. Vezmi slivovicu, ja vezmem borovičku a za predsedom a hlavne jeho kontrolou zabehneme. A ak cestou Anču stretneme, tak aj tú zavoláme.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si do tej Ameriky s predsedom neletel.
- Chcel som, ale predseda povedal, že valašku doma nechať musím. Tak som ho niekam poslal a nejdem.
- Pištík môj, a prečo ti to nechcel predseda dovoliť?
- Že by ma nepustili do lietadla, vraj by som nejakú bezpečnosť narušil. Alebo čo.
- Ale hybaj. Valaškou?
- A čo ti ja viem? Veď som aj predsedovi povedal, že nech sa nebojí, že keď niekto bude proti valaške protestovať, že mu jednu po hlave kydnem a hneď prestane.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si za Ančou nezašiel, veď si už dobrý týždeň nebol.
- Starý môj, Anču mi ty ani nespomínaj. Odkedy sa Malý Dodo dal na pestovanie, tak za ním chodí.
- Pištík môj, však za ním chodila aj pred tým.
- Veruže chodila. Ale teraz už iba za ním. Ani sem na salaš už na oštiepke nepríde.
- Pištík môj, neboj, to vyriešime. Predsedovi o Dodovom pestovaní povieme a potom uvidíš, ako rýchlo sa k nám na salaš schovať príde. A možno aj s Dodom.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si do mesta nešiel, keď ti ten dopis od policajtov prišiel.
- Ten myslíš, kde chcú, aby som vysvetlenie prišiel podať?
- Veruže ten, Pištík môj. Ak ma pamäť neklame, tak dnes si tam mal ísť.
- Dobre hovoríš, súvislo, až mi je to divnô. Ale to nevieš, že už som im bol vysvetlenie podal?
- Hej? A kedy?
- Včera v krčme. S tým policajtom sme si až do rána všetko vysvetľovali. A po pätnástej borovičke mi aj potvrdenie napísal, že už všetkému rozumie.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel tiež k Malému Dodovi na brigádu, keď sa mu tam všetci chlapi z krčmy prihlásili.
- A vieš ty Jarík, čo je to za brigádu?
- Veruže neviem.
- Zbieranie toho, čo mu na poli vyrástlo.
- Ale nevrav. Malý Dodo sa dal na pestovanie?
- Veruže dal. Polovica dediny mu na poli zelené makovice zbiera. A vraj aj celkom dobre platí. Akurát predsedovi sa nesmie nič povedať.
- Jáj, Pištík môj. Keby sa to ten dozvedel, sám by mu pole posekal a spálil.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si ovce nepodojil, oštiepky nenarobil?
- A prečo by som ja také kreposti robiť mal?
- Jak prečo, vari si nepočul, že sem predseda tých Nemcov dovedie?
- Nemcov hovoríš? Nech si len dovedie, valašku im ukážem, a hneď budú dole kopcom utekať.
- Pištík môj, dnes už na Nemcov nemusíš valašku vyťahovať, dnes už je iná doba?
- Hej? A vari máš na nich niečo iné nachystané?
- Mám Pištík. Na každého liter žinčice. Najprv zaplatia a potom budú ešte rýchlejšie utekať ako pred valaškou.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či tie volebné lístky neštuduješ, čo nám bol predseda priniesol.
- Myslíš tie dva? Rovnaké priniesol, každému jeden, že ich do urny máme hodiť.
- Hej? A čože je to za lístok?
- Jaj, či si len krepý, ako noc o pol druhej na obed. Predsedova strana to je. Akú inú by nám už len doniesol.
- Ale čo, hádam len nekandiduje.
- Veruže hej. Na oboch lístkoch je zakrúžkovaný. A tak mi povedal, že keď mu ten jeho krúžok zrušíme, že nám on salaš zruší.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či pri nových ovečkách nie si, čo sa boli včera tej ovci narodili.
- Bol som, starý môj. Ale furt neviem, kde tá ovca k ním prišla. Však barana sme u nás na salaši nemali už ani nepamätám. Ani predseda nám žiadneho kúpiť nechcel, že by sme sa o jahniatka nevedeli postarať.
- No, a vidíš ako nám to ide. Ale tiež mi ten zázrak vŕta v hlave.
- A čože vlastne teraz robia?
- Ale, na jasličkách som ich videl vyspávať. Strašne spokojne vyzerali.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ešte nespíš.
- Starý môj, nedarí sa mi.
- A ovce počítať si skúšal?
- Myslíš tie naše dve? Veruže desať razy som ich prepočítal a žiadna nepribudla.
- Tak snáď nám predseda ešte nejaké kúpi, aby sa nám lepšie zaspávalo.
- Ten ich len tak nekúpi. Ale Anča by ho presvedčiť mohla. Hovorila, že na mne hneď spozná, či som dobre spal. A tento mesiac to veru nešlo, keď som furt musel niečo do počítača vypisovať. Ale zasa raz bude skoro celý rok pokoj.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či jedlo z dediny neprinesieš, keď sa Anča rozhodla, že tiež chce pásť ovce tak, ako my.
- Starý môj, nechce sa mi, ale ak Anča jedlo nedonesie, tak možno ovce budeme musieť podojiť a oštiepke narobiť. A kdeže je vlastne Anča?
- Kde by bola? V kolibe sa zatvorila a že ju nemáme vyrušovať. Tak, ako ty si sa zatváral.
- Ale ja som sa tak zatváral, keď som ta mal… návštevu.
- Pištík môj, hádam si nemyslíš, že Anča je tam sama zatvorená?

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa mi to marí, alebo sem skutočne voľajaká dievka ide.
- A veruže ide, dobré vidíš, starý môj.
- Vitaj dievka moja, a čože ty tu? Omrzelo ťa voľačo?
- Dobrý deň, pán bača. Viete, ja utekám preč.
- Aha. A prečo si teda sem k nám zavítala?
- Viete, v dedine som sa predsedu stretla. Tak som chcela vedieť, kde ma môže čo najďalej poslať, aby ma nikto nenašiel. Tak ma poslal sem.
- Dobre ťa poslal, dievka moja. Však tu už sme kdekoho schovávali.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa pred predsedom neschovávaš.
- Neschovávam, však prečo by som sa mal? Veď predseda vôbec nič netuší.
- Jáj, Pištík môj, ale keď to praskne, tak z toho verá nebude mať radosť. A ja si veru myslím, že to dlho trvať nebude. Pozri, už sem zase mieri. Dobrýho zdravia predseda, a čože novýho nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem, ja vám donesiem. Vy by ste mali nosiť. Kde sa mlieko a oštiepke? A prečo sa Pištík za salašom schováva?

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či za tými Internetom nesedíš, ako posledný týždeň. Veď si ani slivovicu nepil.
- Starý môj, vzdelávam sa. Čítal som, že keď v Kamerune gorilu ulovia, tak náčelník zje mozog a významný člen kmeňa srdce. To by sme aj my mohli.
- To by som mal jesť mozog a ty srdce? Pištík, videl si, aký má gorila malý mozog. Veľmô by som sa nenajedol.
- Starý môj, však je to aj tak jedno, kde by sme gorilu u nás zobrali? Však predseda nemá ochranku.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či tiež hľadíš na to, ako krásne to svieti a bliká.
- Veruže hľadím, Jarík môj. Nádherne, do oranžova. Ty Jarík, tiež sa ti vidí, že vpravo sa to dokonca zelene zafarbuje.
- Pravdu máš, Pištík. A vidíš, ako tie tiene pomedzi stromy tancujú? Skoro ako živé.
- Veruže dobre vravíš, súvislô, až mi je to divnô. A k tomu ešte ten nádherný zvuk a vôňa. Tento rok nám veru salaš konečne zasa poriadne vyhorí. Ale ten krepý predseda by to furt len hasil.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa nestaráš o tú malú, čo ti tá dievka z Prahy priniesla.
- Starý môj, o všetko som sa postaral. Vykúpal, prebalil, najesť som jej dal. A teraz v kolibe spí.
- Dobre si urobil, Pištík môj. A čože si jej dal? Vari len nie slivovicu.
- Ale hybaj, veď to aj ja viem, že slivovicu malé deti nepijú. Neuveríš, ale ovce som podojil.
- Ej, Pištík môj, to by ti tu mali častejšie ženy s deťmi chodiť, ovce by z toho mali radosť.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do dediny nezájdeme, cirkus prišiel. Malý Dodo sa doňho prihlásil.
- A dívíš sa mu? Odkedy videl v televízore toho, čo cez Veľký kaňon po lane prešiel, tak si povedal, že aj on musí.
- Veruže poctivo trénoval. Každý deň ti ho bolo medzi kostolom a kultúrnym domom na lane vidieť. Akurát teraz v cirkuse nebude na lane?
- Hybáj, a to už prečo?
- Cirkus je zahraničný, nerozumeli mu. Ako im furt ten Veľký kaňon spomínal, tak pochopili, že chce z kanóna vystreliť.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či zase do televízora nehľadíš.
- Starý môj, aj ty by si niekedy mohol. Mnoho vecí by si sa dozvedel. Minule hlásili, že máme o planétu menej.
- Pištík môj, my tu, na salaši? Ani som nevedel, že nejakú máme.
- Jáj, či si len krepý. Nie my, ale všetci
- Aha. A koľko ich je teraz?
- Okrem nás vraj sedem.
- Jáj, tak to ich ešte máme dosť. A čože sa tejto prihodilo?
- Čo ti ja viem? Asi sa rozhodla, že nás už má dosť.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si za Ančou nešiel, keď je predseda v Číne?
- Vari nevieš, že sa vrátil?
- Hej? A čože sa stalo, že už?
- Veď sa ho opýtaj. Zase sem mieri. Dobrého zdravia predseda. Čože novýho nám nesiete?
- Ja vám donesiem, kua. Čo za vlajku ste mi dali, že tam mám pri sprievode mávať?
- No, nejakú zo západu Číny.
- Tibetskú ste mi dali. Hneď ma policajti brali. Našťastie keď o vás počuli, tak ma sem poslali, že ich väzenie by bolo príliš mierne.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si znova na ten televízor nepozeral?
- Včera som pozeral. Nejakých námorníkov tam ukazovali.
- To ako dokument?
- Ale nie. Rozprávku. Oni tam normálne vyzerali, ale keď na nich mesiac zasvietil, tak z nich boli kostlivci. A furt pili rum.
- Pištík môj, to ti je dobrá rozprávka. Aj sem by mohli prísť. Rum by sme za slivovicu vymenili. A to z nich netieklo von, keď boli kostlivci?
- Veru som si nevšimol. Ale jednému tam furt oko padalo, možno ho ten rum vytláčal.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ťa predseda nenahovoril na tú kreposť.
- Myslíš to, ako keď sľuboval, že bude každý deň trikrát na salaš a späť do dediny behať? Nech si behá s tým krepým psiskom.
- Prečo to vlastne predseda robí? Hádam len nechce kontrolovať, či ovce dojíme a oštiepke vyrábame.
- Veruže, Anča tak hovorila. Ale neboj sa, aj tak nič neskontroluje. Na ceste som občerstvenie prichystal a žinčicu tam nechal. Keď sa tej napije, hneď bude do dediny utekať a na salaš už ani nepomyslí.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si do krčmy nezašiel, dnes tam všetci na Paľa spomínajú. Pamätáš, ako nám bol z Prahy prišiel päťročný plán dojivosti? On sám ho splnil na tristo percent.
- Akoby nie? Sudy slivovicou naplnil a nikto tam hore neprotestoval. A pamätáš, keď sme málo členov v strane mali? Obehol cintorín a všetkých tam podopisoval? Jediný živý bol predseda.
- Aj cenu dostal, že do strany dvesto percent obyvateľov dediny vstúpilo. A nakoniec zomrel pri tom, čo mal rád. Do suda so slivovicou spadol.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či dole za Ančou nezájdeš. Však minulé roky si o tomto čase sem na salaš skoro vôbec nezavítal.
- Jáj, starý môj, Anču mi ty ani nespomínaj. Neveril by si, čo si pre naše stretnutia vymyslela. Minule normálne špagát vytiahla a ruky mi začala viazať.
- Pištík môj, a vari nečítaš na internetoch a v časopisoch, že to je dobré? Že vás to môže tak nejak nakopnúť.
- Starý môj, nakopnutý som už paru razy bol, ale dúfam, že také niečo Anču veru nenapadne.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, aby sme mohli privítať toho, čo ho sem predseda poslal. Aha, už je tu.
- Dobrý den. Poslal mne za váma předseda, že mi tady pomůžete.
- Čo hovorí? Uráža nás?
- Počkaj, Pištík moj. Toto nárečia mi je povedomô. Neboli ste v televízore nadrbaný?
- Podívejte se, pane redak… tedy, pane báčo. To byla viróza a právě proto jsem tady. Potřebuju ji vyléčit. Předseda mi říkal, že tady na to máte lék.
- Tak to hej. Nalej mu, Pištík, tento tú našu slivovicu isto vydrží.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si náhodou za rodinou neodcestoval
- Rodinou? A ktoré z detí zo širokého okolia máš teraz na mysli?
- Pištík môj, inú rodinu som myslel. Tvoj brat nám fax poslal.
- Hej? A to ako? Však tu fax dobrých tridsať rokov nemáme. A teda ani nikdy predtým.
- Na predsedov to poslal. A navrch napísal, že je to pre malého pišišvora. Predseda s tým celú dedinu obehol, aby zistil, komu to má dať. Až keď sa Anči spýtal, tak tej to bolo hneď jasné.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole v dedine? Malý Dodo sa tam na predsedu nahneval.
- Ale hybaj? A čože mu predseda vykonal?
- Pastelky mu zabavil. Že vraj už je Malý Dodo na nich príliš veľký. A však sa ho opýtaj, keď sem zase mieri? Dobrého zdravia predseda? Čože novýho nám nesiete? Nič, ako furt?
- Dnes nie chlapi, dnes mám dobrú náladu. Obrázky vám nesiem ukázať, čo som sám nakreslil. A môžete ich odo mňa kúpiť. Viete, akú hodnotu budú mať o dvesto rokov?

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
Ak tieto vety začujete od podivne vyzerajúcej dvojice mužov, majte sa na pozore. Ide o dvojicu, medzinárodne známu pod menami Pištík a Jarík, ktorí už roky predstierajú, že sú pastiermi oviec na jednom menšom salaši. Naša reportérka však zistila, že počet oviec na ich salaši prakticky nikdy nepresiahne dva kusy. Pokiaľ ste od nich zakúpili mäsové výrobky, ako napríklad guláš, či dokonca tlačenku, nemôžete si byť istí, že skutočne pochádzajú z oviec. Jeden zdroj tvrdí, že pôvodom jednotlivých surovín si nie je istá ani táto dvojica.