Moje články

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či stále za tým počítačom hlúposti vypisuješ.
- Starý môj, dnes končím.
- No veď preto, predseda sa vyhrážal, že ti počítač zoberie a budeš mať po zábave. Že ho na písanie výkazov potrebuje. A že ty kvôli tomu svojmu písaniu ovce nedojíš, žinčicu nevaríš, oštiepky neúdiš.
- Veď to sme tunáka nikdá nerobili.
- Viem, Pištík, veď ani predseda výkazy nikdá nepísal.
- Tak mu počítač vrátime. Ale ak mi všade aspoň tri komentáre nepridá, tak mu Anču na kolibu vezmeme.
- Tak to môžeme aj tak.

Embryo sa usadí na tom správnom mieste a rýchlo rastie. Najprv hlava. Oproti zvyšku je obrovská. Po krátkej dobe sa embryu začne hovoriť plod. S matkou je spojené pupočnou šnúrou. Vyvíjajú sa mu orgány. Začína vyzerať celkom ľudsky. Po čase začne dokonca reagovať na vonkajšie zvuky a pohyby.
Ale ten pohyb, ktorý práve zacítilo, je nejaký nezvyčajný. To nepozná. Krátky pád, zastavenie a akési pohupovanie a hojdanie sa. Je to príjemný pocit. Hojdá sa sem a tam. Na rozdiel od matky si svoje posledné chvíle užíva. Tá sa síce hojdá tiež, ale zavesená za krk na strome už necíti nič.

Zvesím kruh a privalím ho na svoju polovicu telocvične. Kamarát, ktorý mi robí trénera, už na tej druhej cvičí. Zastaví sa a príde mi vysvetliť zásady bezpečosti: „…a keď sa takto točí nad zemou, tak ho zašľapni. Neskúšaj ho zachytiť. Môže vystreliť a nechceš dostať železnou trubkou do zubov.“ Nie, to fakt nechcem.

Snažím sa roztočiť. Nový rekord! Jeden a pol otočky. Potom sa príliš nakloním a z kruhu vypadnem. Tréner ale hovorí, že mi to ide dobre. A že skúsime niečo iné, aby som sa nebál aj valivého pohybu. Že mi pomôže. Akurát si mám dávať pozor na prsty.

Betty a Rob si to náramne užili. Taký úlovok sa často nepodarí, ale tentokrát Rob doniesol mrtvoláka kompletného. Keď si s ním v posteli užívali, vypadlo mu síce oko, ale stálo to za to. Po skončení ho zavesili na stenu. Trochu z neho tieklo, ale to vyriešilo pár tanierov položených na zem pod neho. Oko odložili ku ostatným.
Bolo jasné, že im mrtvolák dlho nevyrží, takže ho Betty chcela využiť čo najviac. Keď ďalší deň Rob odišiel do práce, zvesila ho a položila ho do postele. Mazlila sa s ním, čítala mu príbehy a došlo samozrejme aj na zaujímavejšie veci.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No ak de by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nebol dole v dedine. Predseda si turistickú kanceláriu otvoril. A keď turisti prídu, tak s nimi na expedície bude chodiť.
- Expedície? A kam?
- K prameňom rieky hovoril.
- Myslíš tej, čo cez dedinu tečie? Však to za našou kolibou pramení
- Ja to viem, ty to vieš, predseda to vie, ale turisti to nevedia. A tak predsedovi zaplatia za expedíciu a on ich sem dovedie.
- A my sa tu o nich máme starať?
- Nie Pištík, my len musíme hromadu slivovice nachystať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či zasa za tým počítačom nesedíš..
- Starý môj, neveril by si, aké to je užitočné. Tam môžeš predať, čo sa ti zachce a tí krepí Američania za to platia, že ani neuveríš. Teraz som kolovrátok predal za tristo eur.
- Pištík môj, a kde si zohnal kolovrátok?
- Od predsedu. S hromadou ďalšieho haraburdia mi to nechal, nech si to odnesiem.
- Tak mu hlavne o tom predávaní na internete nehovor.
- Neboj sa, nepoviem. Ale aby sa nepovedalo, tak ho aspoň na slivovicu pozveme.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že som dnes Anču v dedine stretol. Na teba sa sťažovala.
- Anču mi ani nespomínaj. Furt sa ma na kreposti vypytuje, že čo si myslím a nech pravdu poviem. Tak som povedal.
- Pištík, to je vážna vec, keď po tebe chce pravdu. To si musíš dobre premyslieť, čo povieš a nie len niečo tresnúť. A čo teraz budeš robiť?
- Čo by som robil? Keď tak veľmi Pravdu chce, tak som jej ju predplatil. Aspoň od nej bude na nejaký čas pokoj.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či a neschováme, predseda sem zase mieri. Na ovce sa bude vypytovať. A ja ti neviem, kde sú, ale včerajší guláš sme z niečoho variť museli.
- Ale neboj, zahovorím dáko. Dobrýho zdravia predseda. A čože nového nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem. Ja vám donesiem. Kde sa ovce?
- No, kde by boli? Vlk zožral jednu. A druhú meveď.
- Veru predseda, ako Pištík vraví. Šelmy sú to strašné.
- Vlk? Medveď? A ktorý z vás je vlk a ktorý medveď?

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do kostola nezájdeme.
- Do kostola? A prečo by sme my dvaja do kostola chodili?
- A vari si nepočul? Pán farár vyhlásil, že aby mu tam ľudia, chodili, tak už sa nemodli chlieb náš každodenný daj nám dnes, ale slivovicu našu každodennú daj nám dnes. A miesto oplátok každému poldecáka naleje.
- Starý môj, dobré to má prešpekulované.
- Veruže dobre. Akurát sa bojí, či mu tam inšpekciu nepošlú, pretože odkedy to vyhlásil, tak je zrazu naša obec najviac náboženská v celom okrese.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, nie si stále dole v dedine na svadbe.
- Myslíš na tej, čo nás tam Malý Dodo volal? Starý môj, tak ti poviem, že takú pijatiku som už dávno nezažil.
. Veruže hej. A najviac pil Malý Dodo. Keď mu demižón slivovice doniesli, ani pohár nechcel a rovno z neho pil.
- No a čuduješ sa mu, keď mu nevesta neprišla. Už tam čakal, pred predsedom, a nevesta nikde.
- Pištík môj, ale dobre to dopadlo. Keby bola prišla, tak by toľko pitia určite nedovolila.

- A či si mi tu Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole v dedine, ako sme tam včera ten oheň preskakovali.
- Ten myslíš, čo od neho polovica dediny zhorela?
- Veruže ten. Aj keď to už sme ho moc preskakovať nemohli. Ale aj tak mi vŕta hlavou, ako to, že druhá nezhorela.
- Jáj, to preto, lebo krčmár rieku odklonil a druhú polovicu vyplavil. Aj tak mu to nepomohlo. Krčma mu dočista zhorela.
- Neboj Pištík, však on si najneskôr do mesiaca zasa novú postaví. Však by to nebolo po prvý raz.

Čakal ju nahý v posteli. Nasadla naň. Bolo to príjemné, ale nebolo to ono. Snažil sa jej vyhovieť a hýbal sa čo najmenej, ale stále dýchal. A nebol to Robert. Lenže z Roberta mala už len hlavu v chladničke a aj tá už bola zeleno čierna.
Vytiahla spod postele pripravený sekáčik a počas prirážania mu nim sekla do krku. Ani sa nebránil. Potom mu stiahla pásku okolo údu, aby nezmäkol. A jeho oddelenú hlavu nahradila Robovou.
Nasadla naňho zas. Áno, takto si to užije. Bozkávala ho na rozpadajúce sa pery a zrýchľovala, až sa naňho do kaluže krvi vyčerpane zvalila.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si zase do studne nespadol, ako minule.
- To mi ani nespomínaj. To čo za kreposť, studňu u nás vykopať?
- Jaj, Pištík. Predseda prišiel, že všetko zdražuje, a že vodu máme mať vlastnú. Tak sme vykopali. Teda, predseda bager zaplatil, nebudeme predsa my kopať. Ale radšej sme mali slivky vysadiť.
- Ale vytiahnuť ste ma mohli. Týždeň ste ma tam nechali.
- Jáj, Pištík, buď rád, že ťa predseda načisto nezasypal. Keď ťa po slivovici zdola počul, myslel si, že odtiaľ permoníci vyskáču.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či furt ešte do toho televízora pozeráš.
- Starý môj, módne prehliadky tam sledujem. To ti je hromada modeliek vo veľmi podivnom oblečení.
- Pištík môj, a čo keby si u nás tiež jednu módnu prehliadku zorganizoval, keď už si na to expert?
- Veruže mohol by som, ale modelky kde zoženieme?
- Akože kde? No predsa Anča by modelku robila.
- Anča by veru mohla. A myslím, že šaty navrhovať nemusíme, budeme mať prehliadku au naturel. Veď s tým už má u nás Anča skúsenosti.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či tiež vidíš, ako dole v dedine čosik bliká. Ľaľa, aj teraz sa ti tam zablyslo. A znova.
- Jáj starý môj, to predseda novinku vymýšľa. Sem sa mu chodiť nechce, tak sa rozhodol, že morzeovkou nám bude správy posielať.
- Pištík môj, a to vari bude chcieť, aby sme sa na staré kolená morzeovku učili?
- Ale Jarík nechytaj hneď valašku. Ani predseda sa ju učiť nebude. Keď niečo bude chcieť, tak Anči povie, tá parkrát zabliká a potom mi tajne esemesku pošle.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či predsedu nevidíš. Novú ovcu má doviezť, keď tie staré do Česka emigrovali.
- Jarík môj, a len jednu? Veď sme tu vždycky, čo si pamätám, dve mávali.
- No, na pamäť by som sa po toľkej slivovici veľmô nespoliehal. Ale pravdu máš, dve sme zvykli mať. Ale teraz predseda hovoril, že iba jednu kúpi. Ale neboj sa, Leták som mu do schránky strčil a keď uvidí akciu jedna plus jedna zdarma, tak nám dve kúpi, aj keby to za dvojnásobnú cenu bolo.

Vidíme rad hrobov na cintoríne počas dušičiek. Všetky plné sviečok, kytíc, vencov. Jeden hrob má iba dve kytice. Človek, ktorý práve položil druhú z nich sa zadíva na ostatné hroby.

Prejde rok. Vidíme ten istý rad hrobov. Predposledný hrob je zaplavený kvetmi. Vidíme toho istého človeka, ako prikladá kyticu a aranžuje kvety. Hrob je jeden z najlepšie vyzdobených.

Prejde ďalší rok. Vidíme ten istý rad hrobov. Predposledný hrob je však úplne prázdny. Nezdobí ho ani kvet, ani sviečka.
Detail na náhrobok. Októbrový dátum úmrtia je čerstvo vyrytý a vedľa neho visí fotografia človeka, ktorého sme videli hrob zdobiť minulé roky.

Bude to trochu bolieť, ale stojí to za to. Určite. Keď to bude hotové, tak to pošle na sociálnu sieť a bude si užívať uznanie. Samozrejme, mohla by si zvoliť obyčajné tetovanie. Ale to sa vôbec nehodí. To by neukázalo, ako veľmi ten film miluje. Zapadla by medzi ostatných obyčajných fanúšikov a ona chce niečo viac. Skarifikácia, to je to správne. Aby bolo na prvý pohľad vidno, že pre ňu ten film znamená niečo viac. Vie, že niektoré tetovacie štúdiá majú v ponuke aj túto možnosť. Ale nebude lepšie urobiť to amatérsky v domácich podmienkach rovnako, ako bol natočený film?

Karol sedel vo vani plnej teplej vody a sledoval, ako sa sfarbuje dočervena. V ľavej ruke držal žiletku. Pokúsil sa ju chytiť pravou rukou, ale tá ho už neposlúchala. Nevadí, nemusí byť všetko symetrické. Veď aj prechod, na ktorý sa chystal, nie je symetrický. Jedným smerom sa dá tá tenká hranica prekročiť tak jednoducho, ale opačným smerom to nejde. Cítil, že sa k nej blíži. Väčšina ľudí ju prekročiť nechcela, ale on je jedným z tých, ktorí si to zvolili dobrovoľne. A rozhodol by sa tak znova. Našťastie už nebude musieť. Nikdy nebude nič musieť. Pre istotu pridal ďalší zárez.

Keď sa dozvedel, čo mu je, nepotešilo ho to, ale prijal to. Keď mu povedali o vedľajších účinkoch, neprekvapili ho. Podobní ľudia boli často takto zobrazovaní v médiách. Keď však jedného dňa našiel na vankúši hromádku svojich ryšavých vlasov došlo mu úplne, čo to preňho znamená. O niekoľko týždňov o nich príde. Nebude sa už viac pýšiť žiarivou ohnivou hrivou. Keď si spomenul, ako mu povedali, že sa to bude týkať aj brady a fúzov, takmer sa psychicky zrútil. Našťastie ale mal možnosť zrútiť sa aj fyzicky. Z okna svojej izby na osemnástom poschodí.
A túto možnosť aj ihneď využil.

Neboj sa. Bolí to iba chvíľu.
Musíš mať čisté biele oblečenie. V iných farbách to nie je ono. Nevynikne to tak. A bez oblečenia sa do toho ani nepúšťaj.
Ďalej potrebuješ niečo ostré a špicaté. Nôž môže byť, ale musí mať ostrú špičku. Dýka je asi trochu lepšia. Ihlice fungujú výborne, ale ihly sú príliš malé. A nepoužívaj ani nič príliš veľké.
A potom to použi. Presne tak, ako si myslíš. Odporúčam bodať s náprahom. Predsa len nástroj najprv musí prejsť cez oblečenie. Ale tie červené kvety, ktorými sa ti pokryje telo a šaty, tie za tú trochu námahy stoja.

Klaudiu fascinovali atómové zbrane od malička. Prečítala o nich úplne všetko. A aspoň raz sa chcela dostať k jednej blízko. Vyhliadla si najbližšie silo a vybrala sa tam. Plot ju nezastavil. Dokonca nemusela použiť ani kliešte. Proste v ňom našla dieru. Druhý plot mal byť elektrický. Nebol. Niekto ho zabudol zapnúť. Čakala, že ju niekto zastaví u dverí do bunkru. Ale tam tiež nikto nebol. Vnútri pochopila prečo. Celé osadenstvo sledovalo televíziu v spoločenskej miestnosti. A tak sa dostala až do miestnosti s červeným tlačítkom. Nečakala, že sa niekedy dostane až sem. A to tlačítko ju tak lákalo.
Stlačila ho.

Evu našiel po pomerne krátkej dobe takže bola celkom zachovalá. Za tých pár dní sa prakticky vôbec nezačala rozkladať. Našťastie nemala domáce zvieratá, to by určite nebola v tak dobrom stave. Pomerne rýchlo mu došlo, čo sa vlastne stalo. Náznaky boli všade okolo. Eva ležala na posteli úplne nahá a oblečenie bolo rozhádzané po okolí. Na tvári mala výraz, ktorý v jej stave úplne neočakával. Ale najvýraznejšími indíciami bol šál okolo jej krku a hračka, ktorej ale baterky už došli a tak miesto vibrovania len potichu ležala.
Vedel, že by mal zavolať policajtov. Ale ešte predtým… vytiahol z kabátu fotoaparát.

Mieril do stredu lesa. To miesto si vyhliadol už pred nejakou dobou. Bolo dosť ďaleko od turistických ciest. A dnes konečne prišla správna chvíľa.
Priblížil sa asi na krok od svojho cieľa a začal sa vyzliekať. Oblečenie poskladal do úhľadnej kôpky. Oproti tej vedľajšej bola celkom malá. Veď preto si to miesto vyhliadol.
A potom do mraveniska vkročil.
Mravce začali pracovať. Cítil, ako sa mu zakusujú do chodidiel a do lýtok. A pokračujú stále vyššie. Vítal bolesť ako starého kamaráta. Užíval si ju plnými dúškami. Dnes sa nikam neponáhľa, dnes ho nikto nebude zháňať. Ponoril sa do mraveniska úplne celý.

Aleša prekvapilo, že sa prebudil. Myslel si, že urobil všetko preto, aby sa mu to už nestalo. Ale zrejme to nevyšlo. Prebudil ho divný zvuk. Akoby niekoľko ľudí zaklopalo naraz na dvere. A znova. Akoby niečo klopalo na dvere. A tie dvere boli pár centimetrov pred ním. Otvoril oči, ale nič sa nezmenilo. Bol v absolútnej tme. Pokúsil sa zdvihnúť ruku, ale na niečo narazila. Pred ním bola doska. Zvuk sa zmenil. Už to nebolo klopanie. Niečo na dosku žuchlo. Niečo veľké. Cítil, ako sa doska pred ním prehla. Ale zatiaľ drží. Došlo mu, kde je. S úľavou si vydýchol.

Pod dubom je hromada červov. Spadli z neba? Nie, vylezli z vajíčok nakladených muchami a iným hmyzom. Spadli z duba? Nie, iba z niečoho, čo na dube visí. Na jednej z vetiev je prehodené lano. Kvalitné lano, zatiaľ sa nerozpadá. To sa však nedá povedať o tom, čo na ňom visí. Postava pokrytá červami už zďaleka nie je celá. Opadané kusy však pod hromadou červov nie je vidno. Na postave je najviac červov práve na miestach po chýbajúcich kúskoch. Kvôli jednej takej hemžiacej sa skupine už ani nevieme, či bola postava žena alebo muž. Červom však postava chutí aj tak.

Do jednej ruky vziať si nožík
a do tej druhej nožničky.
Jedným z nich bodať, druhým rezať
a do očí vpichnúť vidličky.

Sekera ostrá, to je kámoš
tá patrí priamo do lebky.
Za stôl si sadnúť a ku večeri
lyžicou nabrať žiletky.

Keď máš len pílu obyčajnú
radšej sa dopusť krádeže
Cirkulárka či reťazová
rýchlejšie kosti prereže.

Klincami pribiť sa ku drevu,
je ťažké iba zdanlivo.
A že to nie sú veľké rany?
Ježišovi to stačilo.

***

Zadanie sa však nesplnilo,
a katastrofu nemáme
všetko sa správne podarilo,
úspešne všetci skonáme.
A ak sa vám to zapáčilo…
Poďte sa pridať! Počkáme.

Klesal pomaly dolu. Zatiaľ mal dostatok svetla. Zadíval sa nahor. Výletná loď sa vzďaľovala. Stále obrovská, plná ľudí, zábavy, obchodov.
To však nechal ďaleko nad sebou. Okolo pásu mal priviazané závažia nakradnuté v lodnom fitness. Aspoň niečo tam bolo užitočné.
Z úst mu uniklo trochu vzduchu. Malá bublinka sa vzďaľovala. Zdalo sa mu, že sa zväčšuje. Uvedomil si, že stále zadržuje dych. Vydýchol. Nová bublina, omnoho väčšia, sa pobrala za predchádzajúcou. Tiež akoby sa zväčšovala. Predstavoval si, že bude väčšia ako loď. A tá sa prepadne do priestoru po bubline.
Ale nestalo sa. Len on padal stále hlbšie a hlbšie.

Hansov sused na záhrade očividne staval nejakú hranicu. Riadne vysokú. Dokonca na to musel vziať rebrík.
„Oslavujete niečo?“ opýtal sa Hans suseda.
„Veruže áno. Dúfam, že sa s tým dostanem do novín,“ odpovedal sused. „Dnes už to nie je tak jednoduché, ako za mojich mladých liet. Dnes preto treba niečo urobiť. Nemáte náhodou kanister benzínu?“
Hans mal náhodou kanistry benzínu dva. Susedovi stačil jeden. Vyšplhal na hranicu a začal ju polievať. Potom polial aj seba a všetko zapálil.
Hans to so zaujatím sledoval . Tak takto sa chce dostať do novín. Hans sa rozhodol, že mu pomôže. Začal sa polievať tiež.

Doma ho čaká manželka. Zasa sa bude pýtať, kde bol, s kým bol, čo tam robil a podobne. Podobných výsluchov má za sebou hromadu. Aj preto si dnes kúpil malú krabičku.
Už stojí pred domovými dverami. Pripravuje sa. Dodáva si odvahy. Ruka mu skĺzne ku krabičke. Vytiahne ju, otvorí. Vysype si trochu obsah na dlaň, chvíľu si ho prehliada. Nakoniec si obsah dlane vloží do úst a prehltne. A opakuje to, kým nie je krabička prázdna. Za malú chvíľu to začne účinkovať.
Otvorí dvere a vojde domov. Presne podľa očakávania, žena ho zasypáva otázkami. Ale on ich už príliš nevníma.

Petrin prvý zoskok bol darom k narodeninám. Samozrejme tandemový. Po kurze začala skákať pravidelne. Pocity vo vzduchu sa nedali s ničím porovnať. Skoky z lietadla však nestačili. Začala s BASE jumpingom. Vrhnúť sa z budovy či z mostu a mať len pár sekúnd na otvorenie padáku, to bolo niečo.

Dnes však svoju vášeň povýši ešte na vyššiu úroveň. Jej spoluskokani samozrejme nič netušia, ináč by jej nedovolili sa k priehrade ani priblížiť. Už sa vrhá hlavou napred do hĺbky. Približne teraz by mala otvárať padák. Ale dnes nie. Dnes si to chce vychutnať až do konca. Veď je to naposledy.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ovce niekde nevidíš.
- A vari si zabudol, že do krčmy do dediny sa napiť zašli?
- Jaj, ale to bolo už včera. To tam furt pijú? Však aj jesť im treba.
- Jarík môj, však oni si poradia. Ako minule, stoličky krčmárovi začali obhrýzať. Tak môžu aj teraz.
- Pištík môj, ale ovečky by nemali jesť stoličky.
- A čože s nimi majú robiť? Hádam na nich nebudú sedieť Nech sa len najedia. A možno presvedčíme predsedu, nech aj nám stoličky na salaš kúpi.